Kto je mikrodaňovník?
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov upravuje status mikrodaňovníka v § 2 písm. w). Od 1.1.2024 sa podmienky zmenili a za mikrodaňovníka sa považujú daňovníci:
- fyzické osoby, ktorých príjmy (výnosy) z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov neprevyšujú za zdaňovacie obdobie sumu 60 000 €,
- alebo právnické osoby, ktorých výnosy za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 €.
Príjmy zisťuje daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu a výnosy daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Do príjmov (výnosov) sa započítava iba zdaniteľný príjem/výnos daňového subjektu, to znamená bez príjmov, ktorý nie sú predmetom dane (dary), príjmov oslobodených od dane (dotácie) a príjmu zdaneného zrážkovou daňou (autorské honoráre).
Mikrodaňovník a mikro účtovná jednotka nie je to isté
Mikrodaňovník a mikro účtovná jednotka sú odlišné kategórie v daňovej a účtovnej legislatíve, ktoré majú svoje špecifické kritériá a výhody.Hoci obe kategórie sú určené pre menšie subjekty, líšia sa svojím zameraním:
- Mikrodaňovník sa týka daňových povinností a výhod, preto tento pojem definuje v zákon o dani z príjmov.
- Mikro účtovná jednotka je kategória podľa zákona o účtovníctve a vzťahuje sa na účtovné postupy a povinnosti.
Kto nemôže byť mikrodaňovníkom?
Zákon ďalej vymedzuje podmienky, kedy sa daňovník nepovažuje za mikrodaňovníka:
- je závislou osobou podľa písmen n) až r) a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie,
- bol na neho vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,
- jeho zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.
Daňové výhody pre mikrodaňovníka
Z postavenia mikrodaňovníka vyplývajú určité daňové výhody:
- nižšia sadzba dane z príjmov,
- osobitnú úpravu odpisovania dlhodobého hnuteľného majetku (zvýhodnené odpisovanie),
- osobitný spôsob tvorby opravných položiek ku pohľadávkam,
- osobitnú úpravu odpočítavania daňovej straty.
Nižšia sadzba dane z príjmov – 15 %
Táto sadzba dane nie je viazaná iba na pojem mikrodaňovník, ale na obrat, preto ju môže využiť každý daňový subjekt, ktorý spĺňa podmienku obratu (v roku 2024 je to 60 000 €) bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky mikrodaňovníka. Táto sadzba dane platí iba pre podnikateľské subjekty, nie pre zamestnancov.
Ďalším skrytým pravidlom je, že túto výhodnú sadzbu dane nemôžu využiť daňovníci s pasívnymi príjmami, napríklad prenajímatelia nehnuteľnosti, autori s pasívnymi príjmami za použitie diela, daňovníci s kapitálovými príjmami. V zákone táto skutočnosť nie je uvedená priamo, ale v § 15 písm. a) ods. 2 vymedzuje, že túto sadzbu dane môžu využiť podnikatelia s príjmami podľa § 6 ods 1 a 2, kde sú vymedzené iba príjmy z podnikania.
Zvýhodnené odpisovanie hmotného majetku
Mikrodaňovník môže hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 odpísať v daňovníkom určenej výške, najviac počas doby odpisovania upravenej zákonom o dani z príjmov a najviac do výšky vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Zvýhodnené odpisovanie sa nevzťahuje na odpisy luxusných automobilov so vstupnou cenou nad 48 000 €, nehmotného majetku alebo majetku, zaradeného do odpisových skupiín 5 a 6.
Rovnakým spôsobom môže mikrodaňovník postupovať aj v prípade technického zhodnotenia plne odpísaného majetku vyššieho ako 1 700 €. Výška daňového odpisu v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je na rozhodnutí daňovníka, pričom sa umožňuje zahrnúť do základu dane vstupná cena majetku, alebo vstupná cena zvýšená o technické zhodnotenie majetku, a to aj v jednom zdaňovacom období.
Daňovník môže zvýhodnený spôsob odpisovania použiť na hmotný majetok zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka. Uplatňovanie zvýhodnených daňových odpisov zostáva zachované aj v ďalších zdaňovacích obdobiach, bez ohľadu na to, či daňovník je alebo nie je mikrodaňovníkom.
Podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov nemôže mikrodaňovník počas uplatňovania zvýhodneného spôsobu odpisovania prerušiť odpisovanie, čiže celková doba odpisovania stanovená zákonom sa nemôže predĺžiť.
Zároveň platí, že výška odpisu majetku v jednotlivých rokoch odpisovania nemusí byť rovnomerná. V jednom roku nemusí daňovník uplatniť žiaden odpis majetku a v ďalšom roku môže napr. uplatniť 50 %, no maximálne do výšky vstupnej ceny. Zvýhodnený spôsob odpisovania sa bude vzťahovať aj na technické zhodnotenie takto odpisovaného majetku, uskutočnené v období, v ktorom daňovník už nemá postavenie mikrodaňovníka.
Vyradenie hmotného majetku
Ak daňovník (môže a nemusí byť v danom čase mikrodaňovníkom) vyradí hmotný majetok, pri ktorom bolo uplatnené zvýhodnené odpisovanie pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov alebo predĺženej doby odpisovania podľa § 26 ods. 5 zákona (pri vykonaní technického zhodnotenia), má povinnosť zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi pri zvýhodnenom odpisovaní a odpismi, ktoré by mohol daňovník uplatniť pri rovnomernom alebo zrýchlenom odpisovaní tohto majetku.
Odpisovanie prenajatého majetku uznaného ako daňový výdavok
Limitovaná výška odpisu prenajatého majetku uznaného ako daňový náklad podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sa u mikrodaňovníka nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4. V prípade mikrodaňovníka fyzickej osoby, sa nevzťahuje na prenájom takého hmotného majetku, ktorý bol zaradený do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. V tomto prípade zákon vyžaduje, aby daňovník mal postavenie mikrodaňovníka v zdaňovacom období, za ktoré zisťuje výšku odpisu prenajatého majetku považovaného za daňový výdavok.
Na druhej strane zákon neodkazuje výlučne na majetok, pri ktorom má daňovník právo na zvýhodnené odpisovanie, preto by sa malo „nelimitovanie“ odpisu uplatniť na všetok majetok mikrodaňovníka, ktorý spĺňa vyššie uvedené znaky (odpisové skupiny a pri fyzických osobách súvis s dosahovaním príjmov ako SZČO).
Tvorba opravných položiek u mikrodaňovníka
Daňovník so štatútom mikrodaňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, môže použiť osobitný spôsob tvorby opravnej položky k pohľadávke alebo jej príslušenstvu. Tento postup sa vzťahuje na pohľadávku (vrátane príslušenstva), ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom mal daňovník postavenie mikrodaňovníka.
Medzi opravné položky, ktorých tvorba je daňovým výdavkom, bolo doplnené ustanovenie § 20 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmu, a v nadväznosti na toto ustanovenie bol doplnený odsek 23 v § 20 zákona.
Podmienkou zahrnutia opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke (vrátane príslušenstva ku tejto pohľadávke) do daňových výdavkov v súlade s účtovníctvom je:
- existencia rizika, že dlžník pohľadávku úplne alebo čiastočne nezaplatí (ide súčasne o podmienku účtovania o opravnej položky ku pohľadávke),
- pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom mal daňovník postavenie mikrodaňovníka (rovnako to platí aj pre príslušenstvo ku pohľadávke),
- v zdaňovacom období, v ktorom tvorí opravnú položku, má daňovník postavenie mikrodaňovníka, účtuje v sústave podvojného účtovníctva, pohľadávka je nepremlčaná,
- pohľadávka nebola nadobudnutá postúpením = iba vlastné pohľadávky,
- pohľadávku nemožno vzájomne započítať so splatnými záväzkami.
Odpočet daňovej straty u mikrodaňovníka
Ak má v zdaňovacom období daňovník (FO alebo PO) status mikrodaňovníka, môže si v tomto zdaňovacom období uplatniť odpočet daňovej straty od základu dane z príjmov. Odpočet daňovej straty si uplatňuje:
- počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná,
- najviac do výšky základu dane u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo
- najviac do výšky základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou,
Nevyžaduje sa rovnomerné odpočítanie daňovej straty, mikrodaňovník si umôže odpočítať celú daňovú stratu v hodnote 100 % v jednom zdaňovacom období. Tiež sa nevyžaduje, aby strata bola vykázaná za zdaňovacie obdobie, v ktorom mal daňovník postavenie mikrodaňovníka.
Chcete sa lepšie porozumieť zákonu o dani z príjmov? Prihláste sa na online školenie. Ak s účtovníctvom iba začínate, odporúčame online kurzy Jednoduché účtovníctvo alebo Podvojné účtovníctvo s akreditáciou Ministerstva školstva a certifikátom o absolvovaní.