Zákaznícka zóna

Mikrodaňovník: Podnikatelia s menšími príjmami môžu získať výhody

Od 1. januára 2021 vstupuje novelou zákona o dani z príjmov do platnosti nový pojem - mikrodaňovník. Kto sa považuje za mikrodaňovníka a aké výhody z toho vyplývajú?

mikrodaňovník malé podnikanie

Novela zákona o dani z príjmov zaviedla v roku 2020 nový pojem mikrodaňovník. Platný je od 1.1.2021 pre fyzické i právnické osoby, ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky týkajúce sa zaradenia medzi mikrodaňovníka. Kto sa považuje za mikrodaňovníka a aké výhody z toho vyplývajú? 

Kto je mikrodaňovník? 

Právna norma, ktorá upravuje pojem mikrodaňovník a podmienky zaradenia sa medzi mikrodaňovníka je zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Status mikrodaňovníka upravuje § 2 písm. w) s účinnosťou od 1. januára 2021. 

Za mikrodaňovníka sa považujú daňovníci:

Príjmy zisťuje daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu a výnosy daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva. Do príjmov (výnosov) sa započítava iba zdaniteľný príjem/výnos daňového subjektu, to znamená bez príjmov, ktorý nie sú predmetom dane (dary), príjmov oslobodených od dane (dotácie) a príjmu zdaneného zrážkovou daňou (autorské honoráre).

Ohraničenie príjmov do výšky obratu pre účely registrácie tuzemského platiteľa DPH neznamená, že platiteľ DPH automaticky nemôže nadobudnúť postavenie mikrodaňovníka. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre DPH po dosiahnutí obratu 49 790,00 € za najviac 12 predchádzajúcich, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré nemusia byť zhodné so zdaňovacím obdobím pre daň z príjmov (kalendárny alebo hospodársky rok).

Ak v posudzovanom kalendárnom (hospodárskom) roku daňovník vykáže príjmy (výnosy) do hodnoty 49 790,00 € vrátane, bude považovaný za mikrodaňovníka za predpokladu, ak súčasne splní podmienky negatívneho vymedzenia tohto pojmu. 

mikrodaňovník fyzická osoba právnická osoba

Ktorí daňovníci nemôžu byť mikrodaňovníkom

Výhody pre mikrodaňovníka

Postavenie mikrodaňovníka umožní, no neprikazuje daňovníkovi využiť osobitnú úpravu odpisovania dlhodobého hnuteľného majetku (zvýhodnené odpisovanie), osobitný spôsob tvorby opravných položiek ku pohľadávkam a osobitnú úpravu odpočítavania daňovej straty.

Nižšia sadzba dane z príjmov – 15 %

Prvýkrát sa nižšia sadzba dane z príjmov vo výške 15 % použije už za zdaňovacie obdobie 2020. Táto sadzba dane nie je viazaná iba na pojem mikrodaňovník, ale na obrat, preto ju môže využiť každý daňový subjekt, ktorý spĺňa podmienku obratu (v roku 2020 je to 100 000 €) bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky mikrodaňovníka. Táto sadzba dane platí iba pre podnikateľské subjekty, nie pre zamestnancov.

Ďalším skrytým pravidlom je, že túto výhodnú sadzbu dane nemôžu využiť daňovníci s pasívnymi príjmami, napr. prenajímatelia nehnuteľnosti, autori s pasívnymi príjmami za použitie diela, daňovníci s kapitálovými príjmami. V zákone táto skutočnosť nie je uvedená priamo, ale v § 15 písm. a) ods. 2 vymedzuje, že túto sadzbu dane môžu využiť podnikatelia s príjmami podľa § 6 ods 1 a 2, kde sú vymedzené iba príjmy z podnikania.

mikrodaňovník nižšia sadzba dane z príjmov

Zvýhodnené odpisovanie hmotného majetku

Mikrodaňovník môže hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4, s výnimkou osobného automobilu so vstupnou cenou 48 000 € a viac, odpísať v daňovníkom určenej výške, najviac počas doby odpisovania upravenej zákonom o dani z príjmov a najviac do výšky vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1 zákona o dani z príjmov

Rovnakým spôsobom môže mikrodaňovník postupovať aj v prípade technického zhodnotenia plne odpísaného majetku vyššieho ako 1 700 €. Výška daňového odpisu v jednotlivých zdaňovacích obdobiach je na rozhodnutí daňovníka, pričom sa umožňuje zahrnúť do základu dane vstupná cena majetku, alebo vstupná cena zvýšená o technické zhodnotenie majetku, a to aj v jednom zdaňovacom období.

Zvýhodnený spôsob odpisovania podľa § 26 ods. 13 zákona o dani z príjmov môže daňovník právnická osoba použiť výlučne na hmotný majetok zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka. Daňovník fyzická osoba môže zvýhodnený spôsob odpisovania použiť na hmotný majetok súvisiaci s dosahovaním príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), ktorý bol zaradený do obchodného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka. 

Zvýhodnené uplatňovanie daňových odpisov vyššie uvedeného majetku zostáva zachované aj v ďalších zdaňovacích obdobiach, bez ohľadu na skutočnosť, či daňovník v ďalších zdaňovacích obdobiach je alebo nie je mikrodaňovníkom. 

Podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov nemôže mikrodaňovník, ktorý bude uplatňovať zvýhodnený spôsob odpisovania, uplatniť prerušenie odpisovania, čiže celková doba odpisovania stanovená zákonom sa nemôže predĺžiť. 

Zároveň platí, že výška odpisu majetku v jednotlivých rokoch odpisovania nemusí byť rovnomerná. V jednom roku nemusí daňovník uplatniť žiaden odpis majetku a v ďalšom roku môže napr. uplatniť 50 %, no maximálne do výšky vstupnej ceny. Zvýhodnený spôsob odpisovania sa bude vzťahovať aj na technické zhodnotenie takto odpisovaného majetku, uskutočnené v období, v ktorom daňovník už nemá postavenie mikrodaňovníka.

odpisovanie majetku mikrodaňovníka

Vyradenie hmotného majetku

Ak daňovník (môže a nemusí byť v danom čase mikrodaňovníkom) vyradí hmotný majetok, pri ktorom bolo uplatnené zvýhodnené odpisovanie pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov alebo predĺženej doby odpisovania podľa § 26 ods. 5 zákona (pri vykonaní technického zhodnotenia), bude povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi pri zvýhodnenom odpisovaní a odpismi, ktoré by mohol daňovník uplatniť pri rovnomernom alebo zrýchlenom odpisovaní tohto majetku.

V nadväznosti na úpravu základu dane bolo novelizované ustanovenie § 25 ods. 3 zákona, podľa ktorého sa zostatkovou cenou majetku, na ktorý daňovník uplatnil zvýhodnené odpisovanie, rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a hodnotou odpisu, ktorý by daňovník mohol uplatniť pri rovnomernom alebo zrýchlenom odpisovaní tohto majetku.

Odpisovanie prenajatého majetku uznaného ako daňový výdavok

Limitovaná výška odpisu prenajatého majetku uznaného ako daňový náklad podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sa u mikrodaňovníka nevzťahuje na prenájom hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4. V prípade mikrodaňovníka fyzickej osoby, sa nevzťahuje na prenájom takého hmotného majetku, ktorý bol zaradený do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. V tomto prípade zákon vyžaduje, aby daňovník mal postavenie mikrodaňovníka v zdaňovacom období, za ktoré zisťuje výšku odpisu prenajatého majetku považovaného za daňový výdavok. 

Na druhej strane zákon neodkazuje výlučne na majetok, pri ktorom má daňovník právo na zvýhodnené odpisovanie, preto by sa malo „nelimitovanie“ odpisu uplatniť na všetok majetok mikrodaňovníka, ktorý spĺňa vyššie uvedené znaky (odpisové skupiny a pri fyzických osobách súvis s dosahovaním príjmov ako SZČO).

Tvorba opravných položiek u mikrodaňovníka

Osobitný spôsob tvorby opravnej položky k pohľadávke alebo príslušenstvu k nej môže daňovník, účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, použiť pre pohľadávku (príslušenstvo) zahrnutú do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom mal daňovník postavenie mikrodaňovníka. Prvýkrát je to možné v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2021.

Medzi opravné položky, ktorých tvorba je daňovým výdavkom, bolo doplnené ustanovenie § 20 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmu, a v nadväznosti na toto ustanovenie bol doplnený odsek 23 v § 20 zákona

Podmienkou zahrnutia opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke (vrátane príslušenstva ku tejto pohľadávke) do daňových výdavkov v súlade s účtovníctvom je:

opravné položky pohľadávky

Odpočet daňovej straty u mikrodaňovníka

Ak je v zdaňovacom období daňovník (FO alebo PO) považovaný za mikrodaňovníka, má možnosť uplatniť si odpočet daňovej straty od základu dane z príjmov v tomto zdaňovacom období. Odpočet daňovej straty si uplatňuje: 

Nevyžaduje sa rovnomerné odpočítanie daňovej straty, mikrodaňovník si umôže odpočítať celú daňovú stratu v hodnote 100 % v jednom zdaňovacom období. Tiež sa nevyžaduje, aby strata bola vykázaná za zdaňovacie obdobie, v ktorom mal daňovník postavenie mikrodaňovníka. Prvýkrát sa tento postup použije na daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2021.

Chcete sa lepšie porozumieť zákonu o dani z príjmov? Prihláste sa na online školenie. Ak s účtovníctvom iba začínate, odporúčame online kurzy Jednoduché účtovníctvo alebo Podvojné účtovníctvo s akreditáciou Ministerstva školstva a certifikátom o absolvovaní. 

publikované: 08. 03. 2021

Naše webové stránky používajú cookies a uchovávajú Vašu IP adresu. Viac informácií nájdete tu.