Zánik spoločnosti je podľa aktuálne platných pravidiel obsiahnutých v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov možné dosiahnuť buď zrušením spoločnosti a jej likvidáciou, alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu (napr. splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie).
V mnohých prípadoch prechod imania na právneho nástupcu nie je možný, resp. podnikatelia o takýto spôsob nemajú záujem. Práve likvidácia je proces, ktorý je pomerne často využívaným spôsobom zániku spoločností.
Likvidácia spoločnosti je upravená primárne v § 70 - 75 Obchodného zákonníka, pričom doposiaľ (aj napriek jej niekoľkým komplikovanejším aspektom), nespôsobovala podnikateľom výraznejšie problémy.
Parlament minulý rok v októbri schválil zákon č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Od 1.10.2020, kedy novela nadobudne účinnosť, sa zásadným spôsobom mení doterajší koncept likvidácie a zavádza nové inštitúty. Novelou sa menia aj ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, ako napr. Živnostenský zákon, Civilný mimosporový poriadok, Zákon o účtovníctve, Zákon o dani z príjmov atď.
Prečo nastáva zmena v procese likvidácie spoločností?
Podľa zákonodarcu by v právnej úprave procesu likvidácie malo presadzovať pravidlo „Vy ste si založili, vy si aj zlikvidujte“ sa paradoxne presadzuje pravidlo úplne iné, a to pravidlo „Zisky sú súkromné, straty sa socializujú“.
Proces likvidácie mnohokrát sprevádza nezáujem a nedostatočná motivácia spoločníkov aktívne sa zapojiť do procesu likvidácie. Nenapĺňa sa tak základná funkcia likvidácie, ktorou je predovšetkým uspokojenie všetkých záväzkov spoločnosti voči všetkým veriteľom. Tieto nedostatky aktuálnej právnej úpravy tak viedli k nevyhnutnej komplexnej úprave procesu likvidácie obchodných spoločností.
Aktuálny postup likvidácie spoločnosti
Proces likvidácie podľa aktuálnej právnej úpravy pozostáva z niekoľkých pomerne jednoduchých krokov, ktoré bolo možné v priemere uskutočniť v lehote približne 4 mesiacov. Zjednodušene likvidácia prebiehala takto:
- rozhodnutie o zrušení spoločnosti, vstupe do likvidácie a vymenovaní likvidátora;
- sprocesovanie dodatku k obchodnému menu „v likvidácii“ vo vzťahu k obchodnému registri a zverejnenie výzvy na prihlásenie pohľadávok veriteľov;
- spracovanie požadovaných účtovných závierok, ich schválenie a rozhodnutie o ukončení likvidácie;
- vyžiadanie si príslušných súhlasov s výmazom napr. od správu dane a pod. a následné podanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Novela s účinnosťou od 1.10.2020 proces likvidácie proces nielen predĺži, ale bude aj drahší.
Prehľad najzásadnejších zmien procesu likvidácie firmy od 1.10.2020
1. Dochádza k zmene okamihu vstupu spoločnosti do likvidácie.
Podľa doterajšej právnej úpravy spoločnosť vstúpila do likvidácie dňom uvedenom v rozhodnutí spoločníkov, resp. príslušného orgánu spoločnosti. Zápis do obchodného registra mal len evidenčnú povahu. Po novom vstúpi spoločnosť do likvidácie dňom zápisu likvidátora do obchodného registra. Zápis do obchodného registra tak bude mať právotvorné účinky.
2. Zmeny nastanú aj pokiaľ ide o osobu likvidátora.
Doposiaľ mohol túto funkciu zastávať spravidla ktokoľvek (častokrát to bol samotný štatutárny orgán, prípadne účtovníci a pod.), pričom podľa Novely to bude môcť byť len osoba zapísaná v zozname správcov konkurznej podstaty alebo iná fyzická osoba (nie právnická osoba), ktorá spĺňa podmienky výkonu funkcie štatutárneho orgánu a s vymenovaním súhlasí – to znamená, že takouto osobou nebude môcť byť napr. osoba, ktorá nie je bezúhonná.
3. Dochádza k akémusi obmedzeniu nakladania s majetkom spoločnosti počas určitého „medziobdobia“.
Za “medziobdobie sa považuje čas od zrušenia spoločnosti do jej vstupu do likvidácie (do zápisu likvidátora do obchodného registra). V tomto čase bude akékoľvek nakladanie s majetok spoločnosti, ktorého hodnota presahuje 10% hodnoty základného imania spoločnosti podliehať oceneniu znaleckým posudkom a schváleniu najvyšším orgánom spoločnosti. Právny úkon nenadobudne účinnosť skôr, než bude spolu s príslušným znaleckým posudkom uložený do Zbierky listín.
4. Spoločnosť bude v medziobdobí považovaná za spoločnosť v kríze.
Počas „medziobdobia“ uvedeného v predchádzajúcom bode sa bude spoločnosť považovať za spoločnosť v kríze so všetkými obmedzeniami z toho vyplývajúcimi.
5. Zloženie preddavku na likvidáciu
Novela zavádza novú povinnosť spočívajúcu v povinnosti zložiť preddavok na likvidáciu vo výške 1 500 EUR do úschovy u notára, a to ešte pred zápisom likvidátora do obchodného registra.
6. Menia sa odmeny likvidátora.
Podstatným spôsobom sa zmenili aj odmeny likvidátora, pričom doteraz mal likvidátor nárok na odmenu min. vo výške 33,19 EUR. Na základe Novely sa táto odmena zvýši, pričom okrem preddavku bude mať nárok na odmenu vo výške 300 EUR za zverejnenie oznámenia o vstupe spoločnosti do likvidácie, 300 EUR za zverejnenie konečnej správy a pod.
7. Likvidátor musí pripraviť základný zoznam pohľadávok a majetku
Pokiaľ ide o nakladanie s majetkom spoločnosti, likvidátor mal doteraz povinnosť vyhotoviť „len“ konečnú správu o priebehu likvidácie. Novela zavádza pre likvidátora povinnosť vyhotovenia základného zoznamu prihlásených pohľadávok a zoznamu majetku, ktoré bude povinný uložiť do Zbierky listín – to znamená, že k nim budú mať prístup aj samotní veritelia.
8. Pravidlá uspokojenia pohľadávok budú podobné ako pre spoločnosti v konkurze.
Zavedenia obdobného pravidla, ako sa uplatňuje v prípade konkurzu, a to že podriadené pohľadávky (napr. voči spoločníkom/spriazneným osobám) sa budú uspokojovať až po uspokojení iných pohľadávok.
9. Minimálna doba trvania likvidácie
Pomerne zásadnou zmenou je stanovenie minimálnej doby trvania likvidácie. Aktuálna právna úprava takúto minimálnu dobu nestanovuje, resp. nie priamo, nakoľko aj dnes Obchodný zákonník stanovuje, že veritelia majú mať tri mesiace na prihlásenie svojich pohľadávok.
Nová právna úprava však priamo neumožňuje ukončiť likvidáciu skôr, ako šesť mesiacov po oznámení, že spoločnosť vstupuje do likvidácie. Ak však likvidátor zistí, že ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie má spoločnosť daňový nedoplatok alebo sa u nej vykonáva daňová kontrola, táto lehota sa predlžuje o ďalších šesť mesiacov.
10. Opätovný zápis do obchodného registra a dodatočná likvidácia
Hoci aj dnes je Obchodný zákonník umožňuje tzv. „oživenie“ zaniknutej spoločnosti v prípade, ak sa objaví nový majetok, avšak novela tento proces ešte viac spresňuje (aj v nadväznosti na nedostatky, ktoré so sebou priniesla prax).
Novela umožní opätovný zápis spoločnosti do obchodného registra, pričom návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie bude možné podať len do štyroch rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra – po uplynutí tejto lehoty pripadne majetok štátu.
11. Záverečné úkony likvidátora
Likvidátor bude povinný bezodkladne zverejniť oznámenie o zostavení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku.
Okrem vyššie uvedených najpodstatnejších zmien je potrebné uviesť aj prechodné ustanovenia, podľa ktorých likvidácie, v ktorých bol likvidátor zapísaný do obchodného registra do 30.9.2020, budú dokončené podľa pôvodných podmienok účinných do 30.9.2020.
Novelizácia procesu likvidácie spoločností bola nevyhnutná
Potreba riešiť proces likvidácia a jej novelizácia bola viac než žiadanou. Na druhú stranu je na zváženie, či práve jej „predĺženie a zdraženie“ bolo tou správnou cestou.
Zmeny doposiaľ ešte nie sú účinné a už viackrát sme boli svedkami toho, že určitá novela bola dokonca zrušená/zmenená ešte pred tým, než nadobudla účinnosť. Ak aj napriek aktuálnej mimoriadnej situácii ostane predmetná novela bez akýchkoľvek zásahov zákonodarcu, v zásade až čas a prax ukážu, ako sa s novonastavenými podmienkami vysporiadajú samotní podnikatelia a či novela nakoniec priniesla očakávané výsledky.