Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov rozlišuje príjmy fyzických osôb podľa ich charakteru a spôsobu dosiahnutia. Pri zdaňovaní ich možno rozdeliť na dve základné skupiny: aktívne a pasívne príjmy.
Toto rozdelenie má význam najmä pri výpočte základu dane, uplatňovaní nezdaniteľných častí, daňového bonusu a daňovej straty. Rozdiely sú aj v odvodových povinnostiach.
Fyzické osoby môžu dosahovať:
- príjmy zo závislej činnosti podľa § 5, napríklad zo zamestnania,
- príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a použitia diela podľa § 6,
- príjmy z kapitálového majetku podľa § 7,
- ostatné príjmy podľa § 8, napríklad z predaja nehnuteľnosti alebo kryptoaktív,
- osobitne zdaňované príjmy, napríklad dividendy.
Aktívne príjmy
Za aktívne príjmy sa na daňové účely považujú príjmy dosahované zo závislej činnosti, podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Patria sem:
- príjmy zo zamestnania podľa § 5 zákona o dani z príjmov,
- príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1,
- príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2.
Medzi príjmy z podnikania patria napríklad príjmy živnostníkov, samostatne hospodáriacich roľníkov či podnikateľov vykonávajúcich činnosť podľa osobitných predpisov.
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú aj príjmy autorov a umelcov za vytvorenie diela alebo podanie umeleckého výkonu, príjmy znalcov, tlmočníkov, športovcov a ďalších osôb vykonávajúcich samostatnú činnosť.
Pri aktívnych príjmoch si môže daňovník za splnenia zákonných podmienok uplatniť nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus. Pri podnikaní a inej samostatnej zárobkovej činnosti má aj možnosť vykázať daňovú stratu.
Daňové výdavky pri aktívnych príjmoch
Pri príjmoch zo zamestnania zamestnanec nevykazuje daňové výdavky rovnako ako podnikateľ. Jeho čiastkový základ dane sa znižuje o povinné sociálne a zdravotné poistné.
Fyzické osoby s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti si môžu vybrať medzi:
- skutočnými výdavkami, ktoré preukazujú prostredníctvom účtovníctva alebo daňovej evidencie,
- paušálnymi výdavkami vo výške 60 % z príjmov, najviac 20 000 € ročne.
Paušálne výdavky si môže uplatniť daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom iba časť zdaňovacieho obdobia.
Okrem paušálnych výdavkov si môže odpočítať aj preukázateľne zaplatené povinné sociálne a zdravotné poistné súvisiace s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2.
Nezdaniteľná časť základu dane v roku 2026
Jedným z hlavných rozdielov medzi aktívnymi a pasívnymi príjmami je možnosť uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. V roku 2026 predstavuje nezdaniteľná časť na daňovníka 5 966,73 € ročne, ak základ dane nepresiahne 26 083,13 €. Pri vyššom základe dane sa nezdaniteľná časť postupne znižuje.
Daňovník si ju môže uplatniť iba na základ dane z príjmov zo zamestnania, podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, prípadne na ich úhrn. Rovnako sa posudzuje nezdaniteľná časť na manželku alebo manžela, ak sú splnené ďalšie zákonné podmienky.
Daňový bonus na dieťa a daňová strata
Pri aktívnych príjmoch môže daňovník uplatniť aj daňový bonus na vyživované dieťa.
V roku 2026 je jeho maximálna výška:
- 100 € mesačne na dieťa do 15 rokov,
- 50 € mesačne na dieťa od 15 do 18 rokov.
Skutočná výška bonusu závisí aj od základu dane, počtu detí, výšky príjmu a splnenia ostatných zákonných podmienok. Pri príjmoch z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 môže daňovník vykázať aj daňovú stratu. Tú si môže odpočítať od základu dane z týchto príjmov počas najviac piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období. Rozsah odpočtu závisí aj od toho, či daňovník spĺňa podmienky mikrodaňovníka. Z príjmov zo zamestnania sa daňová strata nevykazuje.
Pasívne príjmy
Pasívne príjmy nemusia byť výsledkom pravidelnej pracovnej alebo podnikateľskej činnosti. Môžu pochádzať z prenájmu majetku, investícií alebo z poskytnutia práv na používanie autorského diela.
Na daňové účely medzi ne patria:
- Príjmy z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3) – napríklad nájomné z bytu, domu alebo nebytového priestoru, ak nejde o podnikanie na živnosť.
- Príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4) – napríklad licenčné odmeny a tantiémy.
- Príjmy z kapitálového majetku (§ 7) – úroky z vkladov, výnosy z cenných papierov, poskytnutých pôžičiek či niektorých investičných produktov.
- Ostatné príjmy (§ 8) – napríklad zdaniteľné príjmy z predaja nehnuteľností, cenných papierov, kryptoaktív alebo z príležitostných činností.
Osobitne sa zdaňujú dividendy, teda podiely na zisku obchodných spoločností.
Nie všetky pasívne príjmy sa zdaňujú rovnakou sadzbou a nie pri všetkých sa dajú uplatniť rovnaké výdavky.
Daňové výdavky pri pasívnych príjmoch
Pri pasívnych príjmoch sa spôsob určenia základu dane líši podľa konkrétneho druhu príjmu. Pri prenájme nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 si daňovník môže uplatniť iba preukázateľné výdavky. Paušálne výdavky vo výške 60 % pri tomto druhu príjmu nie sú prípustné. Pri ostatných príjmoch podľa § 8 možno spravidla odpočítať preukázateľné výdavky, ktoré zákon pri konkrétnom druhu príjmu uznáva.
Výnimkou sú príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4. Pri nich si autor môže za splnenia zákonných podmienok uplatniť aj paušálne výdavky vo výške 60 %, najviac 20 000 € ročne. Pri týchto pasívnych autorských príjmoch však nemôže zvýšiť paušálne výdavky o zaplatené poistné tak, ako je to pri príjmoch z podnikania podľa § 6 ods. 1 a 2.
Rozdiel medzi vytvorením a použitím autorského diela
Autor môže dosahovať aktívne aj pasívne príjmy podľa toho, za čo dostáva odmenu. Ak napríklad fotograf vytvorí fotografie na objednávku klienta, príjem za ich vytvorenie môže patriť medzi aktívne príjmy podľa § 6 ods. 2. Ak fotograf udelí vydavateľstvu licenciu na použitie už vytvorených fotografií a dostane za to licenčnú odmenu, ide o pasívny príjem podľa § 6 ods. 4.
Pri autorských odmenách treba zároveň rozlišovať, či sa daň vyberá zrážkou, alebo sa autor s vyplácajúcim subjektom vopred písomne dohodol, že zrážková daň sa neuplatní. V druhom prípade autor vysporiada príjem prostredníctvom daňového priznania.
Rozdiel má význam aj pri daňových zvýhodneniach. Pri príjme za vytvorenie diela môže autor uplatniť nezdaniteľnú časť, pri príjme za použitie diela podľa § 6 ods. 4 nie.
Prečo sa pri pasívnych príjmoch neuplatňuje nezdaniteľná časť?
Základ dane z pasívnych príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 si daňovník nemôže znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ani na manželku alebo manžela. Pasívne príjmy samy osebe nezakladajú ani nárok na daňový bonus na dieťa. Ak má človek súčasne aktívne aj pasívne príjmy, daňové zvýhodnenia si môže uplatniť na príslušný základ dane z aktívnych príjmov.
Napríklad zamestnanec, ktorý popri práci prenajíma byt, si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na príjmy zo zamestnania. Nemôže si ňou však dodatočne znížiť základ dane z prenájmu.
Z pasívnych príjmov sa nedá vykázať daňová strata. Ak sú pri danom druhu príjmu uznateľné výdavky vyššie ako príjmy, výsledný základ dane bude nulový. Záporný rozdiel nemožno použiť na zníženie iných zdaniteľných príjmov.
Aktívne a pasívne príjmy: Aké odvody sa z nich platia?
Odvodové povinnosti patria medzi najvýraznejšie rozdiely. Nie je však správne tvrdiť, že všetky aktívne príjmy automaticky podliehajú sociálnemu a zdravotnému poisteniu a všetky pasívne príjmy sú od odvodov oslobodené.
Pri aktívnych príjmoch zo zamestnania sa odvody vypočítavajú zo mzdy podľa zákonných sadzieb. Pri podnikaní a inej samostatnej zárobkovej činnosti vznikajú povinnosti podľa pravidiel platných pre SZČO.
Pri pasívnych príjmoch záleží na ich zaradení:
- Príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 nepodliehajú sociálnemu ani zdravotnému poisteniu.
- Príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 nevstupujú do vymeriavacieho základu SZČO na sociálne ani zdravotné poistenie.
- Vybrané kapitálové príjmy podľa § 7 podliehajú zdravotnému poisteniu. Pri iných, napríklad pri bežných bankových úrokoch zdaňovaných zrážkou, zdravotné odvody nevznikajú.
- Zdaniteľné ostatné príjmy podľa § 8, napríklad z predaja nehnuteľnosti alebo kryptoaktív, podliehajú zdravotnému poisteniu. Sociálne poistné sa z nich neplatí.
- Dividendy zo ziskov za účtovné obdobia od roku 2017 nepodliehajú zdravotnému ani sociálnemu poisteniu. Pri starších ziskoch môžu platiť osobitné pravidlá.
Od 1. januára 2026 je sadzba zdravotného poistného z vybraných pasívnych príjmov, ktoré vstupujú do vymeriavacieho základu, 16 % pre osobu bez zdravotného postihnutia. Zdravotné poistné sa z týchto príjmov spravidla vypočíta v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia na základe údajov z daňového priznania.
Akou sadzbou sa zdaňujú aktívne a pasívne príjmy v roku 2026?
Od roku 2026 sa pri príjmoch fyzických osôb uplatňujú štyri progresívne sadzby dane.
| Časť základu dane za rok 2026 | Sadzba dane |
|---|---|
| Do 43 983,32 € | 19 % |
| Nad 43 983,32 € do 60 349,21 € | 25 % |
| Nad 60 349,21 € do 75 010,32 € | 30 % |
| Nad 75 010,32 € | 35 % |
Tieto sadzby sa uplatňujú na príslušný základ dane zo zamestnania, prenájmu, použitia diela a ostatných príjmov podľa zákonných pravidiel.
Pri príjmoch z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti platí osobitná výhoda. Ak daňovník dosiahne za rok 2026 zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 najviac 100 000 €, môže na príslušný základ dane uplatniť sadzbu 15 %. Pri vyšších príjmoch sa uplatňujú progresívne sadzby.
Príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 sa spravidla zdaňujú samostatnou sadzbou 19 %. Pri slovenských bankových úrokoch sa daň zvyčajne vyberá zrážkou priamo pri pripísaní úroku. Osobitné sadzby a oslobodenia platia napríklad pri vybraných štátnych dlhopisoch.
Samostatne sa zdaňujú aj dividendy. Pri ziskoch za roky 2017 až 2023 sa uplatňuje sadzba 7 %, pri zisku za rok 2024 sadzba 10 % a pri ziskoch za obdobia začínajúce od roku 2025 opäť sadzba 7 %. Ide o bežný režim dividend vyplácaných fyzickým osobám, pri ktorých sa neuplatňujú osobitné sadzby pre nezmluvné štáty.
Ktoré pasívne príjmy sú oslobodené od dane do 500 €?
Zákon umožňuje pri vybraných pasívnych príjmoch uplatniť oslobodenie do výšky 500 € za zdaňovacie obdobie.
Nevzťahuje sa však na všetky pasívne príjmy.
Podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) sa pri splnení zákonných podmienok môže uplatniť na:
- príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3,
- príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a),
- príjmy z prevodu opcií podľa § 8 ods. 1 písm. d),
- vybrané príjmy z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e),
- vybrané príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členských práv družstva podľa § 8 ods. 1 písm. f).
Oslobodenie 500 € sa pri súbehu týchto príjmov uplatňuje spoločne, nie samostatne na každý druh príjmu.
Pri prenájme a príležitostných činnostiach sa oslobodenie vzťahuje na úhrn príjmov. Pri prevode cenných papierov, opcií a obchodných podielov sa posudzuje rozdiel medzi príjmami a príslušnými výdavkami.
Pri cenných papieroch navyše platia ďalšie podmienky a výnimky. Ak ide napríklad o predaj cenných papierov prijatých na regulovaný trh, môže byť príjem po splnení ročného časového testu oslobodený v plnej výške. Vtedy sa oslobodenie 500 € neuplatňuje.
Naopak, pri niektorých cenných papieroch nadobudnutých po 31. decembri 2023, napríklad pri cenných papieroch zahrnutých do obchodného majetku, zákon oslobodenie 500 € vylučuje.
Príklad oslobodenia príjmov z prenájmu
Daňovník dosiahol v roku 2026 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 5 000 €. Preukázateľné výdavky predstavovali 2 500 €.
- Po uplatnení oslobodenia 500 € zostáva zdaniteľný príjem: 5 000 € − 500 € = 4 500 €
- Keďže časť príjmu je oslobodená, výdavky treba pomerne upraviť: (4 500 € / 5 000 €) × 2 500 € = 2 250 €
- Základ dane z prenájmu bude: 4 500 € − 2 250 € = 2 250 €
- Ak daňovník nemá ďalšie príjmy vstupujúce do rovnakého základu dane a celá suma patrí do prvého daňového pásma, daň predstavuje: 2 250 € × 19 % = 427,50 €
Z tohto príjmu z prenájmu podľa § 6 ods. 3 neplatí sociálne ani zdravotné odvody.
Príklad súbehu viacerých pasívnych príjmov
Daňovník dosiahol v roku 2026 príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 400 € a príjem z príležitostnej činnosti vo výške 300 €. Pri oboch ide o príjmy, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g). Celkový príjem je 700 €.
Daňovník si môže uplatniť oslobodenie najviac 500 €, nie 500 € na každý príjem samostatne. Do základu dane preto zahrnie príjmy v celkovej výške 200 €, ktoré môže znížiť o príslušné preukázateľné výdavky po ich pomernej úprave.
Kedy treba podať daňové priznanie?
Aktívne aj pasívne príjmy môžu ovplyvniť povinnosť podať daňové priznanie. Za rok 2026 vzniká fyzickej osobe povinnosť podať daňové priznanie, ak jej celkové zdaniteľné príjmy presiahnu 2 983,37 €. Povinnosť môže vzniknúť aj v ďalších zákonom stanovených prípadoch, napríklad pri vykázaní daňovej straty.
Do tejto hranice sa nezapočítavajú príjmy oslobodené od dane. Rovnako sa do daňového priznania spravidla neuvádzajú príjmy, pri ktorých bola daňová povinnosť definitívne vysporiadaná zrážkovou daňou.
Ak má daňovník okrem príjmov zo zamestnania aj zdaniteľné príjmy z prenájmu, použitia diela alebo ostatné príjmy, ktoré musí uviesť v priznaní, použije daňové priznanie fyzickej osoby typu B.
Daňové priznanie za rok 2026 sa podáva do 31. marca 2027. Daňovník si môže zákonným postupom lehotu predĺžiť.
Pri zdaňovaní rozhoduje správne zaradenie každého príjmu. Ten istý daňovník môže v jednom roku dosahovať príjmy zo zamestnania, podnikania, prenájmu aj investícií, pričom pre každý druh platia odlišné pravidlá. Podrobnejšie sa zdaňovaniu jednotlivých druhov príjmov, uplatňovaniu výdavkov a daňových zvýhodnení venujeme na odbornom školení Zákon o dani z príjmov.