Pri príjmoch z prenájmu, z použitia diela a umeleckého výkonu, z kapitálového majetku a ostatných príjmov podľa § 8 zákona, tiež nie je možné dosiahnuť daňovú stratu. Pre určenie daňovej straty je kľúčový výsledok hospodárenia za príslušné zdaňovacie obdobie.
Ako zistíme základ dane a ako vzniká daňová strata?
Po skončení zdaňovacieho obdobia prichádza čas na vypracovanie daňového priznania za dané zdaňovacie obdobie. Pri podaní daňového priznania je postup pre právnické a fyzické osoby rovnaký.
Daňový subjekt si zráta svoje celkové príjmy/výnosy a na druhej strane svoje celkové výdavky/náklady. Získaný výsledok hospodárenia z účtovníctva sa pri výpočte základu dane ďalej upravuje o pripočítateľné položky a odpočítateľné položky k výsledku hospodárenia. Rozdiel medzi výsledkom hospodárenia a základom dane vzniká z dôvodu, že zákon o dani z príjmov:
- umožňuje zdaňovanie zrážkou pri výplate príjmu,
- neumožňuje niektoré náklady zahrnúť do daňových výdavkov,
- limituje sumu niektorých daňových nákladov,
- oslobodzuje niektoré výnosy od zdanenia,
- podmieňuje zahrnutie nákladu alebo výnosu do základu dane úhradou.
Pre lepšie pochopenie si môžeme uviesť niekoľko príkladov na pripočítateľnú a odpočítateľnú položku k výsledku hospodárenia.
Medzi pripočítateľné položky patria napríklad náklady na reprezentáciu, dary, spotreba PHM nad limit, platby sankčného charakteru, suma daňovej zostatkovej ceny presahujúca príjmy z predaja dlhodobého hmotného majetku, tvorba rezerv, ktoré nie sú daňovým výdavkom, náklady viazané na úhradu ako je nájomné a pod.
Naopak k odpočítateľným položkám patria napríklad výnosy zdaniteľné až po inkase, výnosy zdaňované zrážkou, ktoré nie sú považované za preddavok (napr. úroky z bežného účtu), suma daňových odpisov dlhodobého majetku prevyšujúca účtovné odpisy.
Takto zistený základ dane je hodnota, z ktorej daňovník priamo vypočíta svoju daňovú povinnosť. O základe dane hovoríme len v tom prípade, ak výsledná hodnota je vyššia ako 0. V prípade, že výsledná hodnota je menšia ako 0, hovoríme o daňovej strate.
Pravidlá pre odpočet daňovej straty
Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si každý daňovník umoril (odpočítal) základ dane o vykazovanú daňovú stratu z predchádzajúcich období. Novela zákona o dani z príjmov so sebou priniesla nové pravidlá pre odpočet daňovej straty ako pre právnické osoby, tak aj pre SZČO.
Zmenené pravidlá odpočtu daňovej straty sa týkajú:
- mikrodaňovníkov - pod týmto novým pojmom v zákone o dani z príjmov rozumieme daňovníka, ktorého príjmy nepresiahnu sumu 49 790 EUR,
- SZČO s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona a právnické osoby, ktoré nie sú mikrodaňovníkmi.
Nové pravidlá odpočtu daňovej straty
- všetci daňovníci majú možnosť odpočítania daňovej straty počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,
- mikrodaňovník má možnosť odpočtu daňovej straty počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období v ľubovoľnej výške, daňové straty tak môže umoriť až do výšky základu dane,
- daňovníci, ktorí nemajú štatút mikrodaňovníka, majú možnosť každoročného odpočtu daňovej straty v maximálnej výške 50 % zo základu dane.
Nové pravidlá odpočtu daňovej straty a status mikrodaňovníka majú prispieť k možnosti daňovej optimalizácie.