Súčasťou podnikania je rozhodnutie, akým spôsobom bude podnikateľ uplatňovať výdavky a zisťovať svoj základ dane.
Môže sa rozhodnúť pre
- výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky) alebo
- skutočne vynaložené výdavky.
Ak sa podnikateľ rozhodne preukazovať skutočné výdavky, musí sa rozhodnúť, aká forma evidencie je pre neho najvýhodnejšia.
Niektorí z praktického hľadiska volia na preukazovanie výdavkov vedenie jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, aj keď nie sú zapísaní v obchodnom registri a nemajú povinnosť viesť účtovníctvo zo zákona. No živnostníci, ktorí majú menší počet účtovných dokladov uprednostňujú zjednodušenú daňovú evidenciu.
Komu sa viac oplatí uplatňovať si výdavky percentom z príjmov, čiže paušálne výdavky, a komu viesť daňovú evidenciu?
Prečítajte si: Oplatí sa vám ponechať si živnosť alebo je lepšie založenie s.r.o.?
Výdavky percentom z príjmov – živnostníci si môžu uplatniť paušálne výdavky
Živnostník si môže uplatniť výdavky v súvislosti so svojou činnosťou percentom z príjmov. Paušálne výdavky sú stanovené na 60 % z príjmov s maximálnym limitom 20 000 € ročne. To znamená, že aj keby živnostník mal vysoké príjmy, výška paušálnych výdavkov nemôže presiahnuť túto sumu.
Paušálne výdavky v plnej výške si tak môže uplatniť SZČO s príjmami vo výške maximálne 33 333,34 €. Ak budú vaše príjmy vyššie, odporúčame pouvažovať nad preukazovaním skutočných výdavkov vedením daňovej evidencie.
Paušálne výdavky si živnostník uplatňuje pri výpočte základu dane z príjmov priamo v daňovom priznaní. Tento spôsob je jednoduchší a administratívne menej náročný, preto je obľúbený najmä medzi začínajúcimi podnikateľmi, ktorí majú nízke náklady a chcú si zjednodušiť administratívu.
Príklad:
Živnostník má za rok príjmy vo výške 30 000 €. Paušálne výdavky sa vypočítajú ako 60 % z príjmov, teda 18 000 €. Zostávajúcich 12 000 € (príjmy mínus paušálne výdavky) je jeho základ, z ktorého sa počíta daň z príjmu a odvody.
Ak by však jeho príjmy dosiahli 50 000 €, paušálne výdavky by boli obmedzené na maximálny limit 20 000 €.
Prečítajte si: Spĺňate podmienky, aby ste získali status mikrodaňovník? Vyplývajú z toho daňové výhody
Ktoré SZČO si môžu uplatniť výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky)?
Uplatňovať si pri podnikaní paušálne výdavky znie ako najjednoduchší spôsob. Táto možnosť sa oplatí najmä podnikateľom, ktorí počas roka nemajú žiadne reálne výdavky alebo sú nižšie než paušál.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa nemusíte starať o vedenie akejkoľvek evidencie, iba si spočítate svoje zdaniteľné príjmy a vypočítate 60 % z nich, ktoré tvoria výdavky, odpočítate zaplatené poistné a máte základ dane. Nie je to tak celkom pravda.
„Počas uplatňovania paušálnych výdavkov je živnostník povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, zásobách a o pohľadávkach,“ upozorňuje portál Finančnej správy.
Evidencia príjmov na účely výpočtu základu dane nemá predpísanú formu, čo znamená, že si vystačíte s jednoduchou tabuľkou. V tejto tabuľke si v časovom poradí zaznamenávajte základné údaje o vystavených faktúrach – dátum, komu bola faktúra vystavená, čoho sa týkala, sumu a dátum úhrady. Pre prehľadnosť si pridajte aj stĺpec na evidenciu zaplateného poistného, ktoré možno uviesť ako preukázateľný výdavok v daňovom priznaní (v skutočnej výške, nie paušálne).
Dôležitá poznámka: Paušálne výdavky si môžu uplatňovať iba tie SZČO, ktoré nie sú platiteľmi DPH v danom roku. Nie je možné kombinovať paušálne výdavky so skutočnými.
Aké pravidlá má daňová evidencia?
Vedenie daňovej evidencie a preukazovanie skutočných výdavkov je výhodné najmä pre podnikateľov, ktorí dosahujú príjmy nad 33 333,34 € alebo sú platcami DPH a nechcú viesť podvojné účtovníctvo. Tento spôsob umožňuje podnikateľovi efektívne znížiť základ dane, a tým aj svoju daňovú povinnosť.
Daňová evidencia predstavuje zjednodušený spôsob zaznamenávania príjmov a výdavkov, ktorý sa hodí najmä pre podnikateľov s nízkym počtom účtovných dokladov.
„Podnikateľ je povinný viesť daňovú evidenciu o príjmoch v časovom slede, daňových výdavkoch v časovom slede, hmotnom majetku a nehmotnom majetku, zásobách a pohľadávkach, záväzkoch,“ uvádza portál Finančnej správy.
Zákon zároveň nestanovuje konkrétnu formu, v akej má byť evidencia vedená, čo dáva podnikateľovi priestor na prispôsobenie systému jeho potrebám.
Kedy je daňová evidencia výhodná a na čo si dať pozor?
Na rozdiel od podnikateľov, ktorí vedú jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, živnostníci nie sú považovaní za účtovné jednotky. Preto nemusia k daňovému priznaniu prikladať účtovné výkazy, zostavovať účtovnú závierku, otvárať a uzatvárať účtovné knihy ani plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve. Tým pádom im nehrozí ani postih za porušenie tohto zákona.
Pri vedení daňovej evidencie však vzniká riziko nesprávneho určenia daňovo uznateľných výdavkov, čo môže viesť k chybne vypočítanému základu dane a nesprávnej výške daňovej povinnosti. V takom prípade podnikateľovi hrozí pokuta za nesprávne uvedené údaje.