Práca na živnosť a práca na trvalý pracovný pomer majú svoje výhody, ale aj nevýhody. Vedeli ste, že práca na živnosť môže byť v niektorých prípadoch dokonca nelegálna?
V článku si povieme kedy a prečo môže byť práca na živnosť nelegálna a tiež si povieme ich hlavné výhody a nevýhody.
Kedy je práca na živnosť nelegálna?
Pracovať na živnosť v prípade, že daná práca má charakter závislej činnosti je nelegálne. Závislú činnosť definuje Zákonník práce ako prácu, pri ktorej existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a prácu, ktorú zamestnanec vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Ak pracovná ponuka spĺňa vyššie uvedené podmienky závislej činnosti, je takúto prácu možné vykonávať len na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Za porušenie hrozí nemalá pokuta zamestnávateľovi a rovnako tiež živnostníkovi.
Prečo sa teda väčšina ľudí rozhoduje medzi živnosťou a trvalým pracovným pomerom? Odpoveď je jednoznačná - peniaze. Z krátkodobého hľadiska sa viac oplatí práca na živnosť. Z dlhodobého hľadiska je to už však diskutabilnejšie.
Výhody živnosti v porovnaní so zamestnaním
Z pohľadu zamestnávateľa (odberateľa) je hlavnou výhodou, že takémuto zamestnancovi (dodávateľovi) uhradí faktúru a nemusí sa starať o platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, či platenie dane zo závislej činnosti. Ďalšou výhodou je, že nemusí viesť mzdovú agendu a znižuje si tak aj náklady na administratívu. Zamestnávateľ pri „zamestnancovi“, ktorý pracuje na živnosť nie je povinný ani:
- poskytnúť dovolenku a náhradu mzdy za dovolenku,
- poskytnúť príspevok na stravovanie,
- vyplatiť odstupné, či odchodné pri skončení pracovného pomeru,
- tvoriť sociálny fond,
- poskytnúť náhradu príjmu pri PN za prvých 10 dní.
V praxi sa však pri dohode podmienok zohľadňujú uvedené benefity vo fakturovanej odmene. Veľkou výhodou takéhoto pracovného vzťahu je aj spôsob jeho ukončenia, nakoľko sa nemusí počítať so žiadnou výpovednou dobou.
Zo strany živnostníka (zamestnanca) je hlavnou výhodou vyššia odmena za prácu. V mnohých prípadoch odberateľ (zamestnávateľ) uhradí živnostníkovi vyššiu odmenu za prácu o výšku odvodov, ktoré by musel platiť ako zamestnávateľ. Živnostník si vie optimalizovať daňové zaťaženie, nakoľko si môže uplatniť náklady, a to buď reálne, alebo paušálne.
Nevýhody živnosti v porovnaní so zamestnaním
Pre zamestnávateľa (odberateľa) je azda jedinou nevýhodu, že takáto práca môže byť považovaná za závislú činnosť a môže mu hroziť pokuta.
Práca na živnosť prináša však viacero nevýhod samotnému živnostníkovi. Nakoľko ide o veľmi voľný zmluvný vzťah, môže živnostník veľmi ľahko prísť o prácu. Taktiež čo je pre zamestnávateľa výhodou je zároveň pre živnostníka nevýhodou. Živnostník prichádza o zamestnanecké benefity (náhrada mzdy, odstupné, príspevok na stravovanie, rekreačný poukaz a podobne). Medzi ďalšie nevýhody patrí:
- platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne vo vlastnej réžii,
- podávanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov,
- v začiatkoch podnikania (minimálne rok) nie je živnostník povinne sociálne poistenou osobou, čo môže byť nevýhodou pri uplatňovaní nároku na nemocenskú alebo materskú dávku,
- živnostník neplatí poistenie v nezamestnanosti, a preto po ukončení podnikania nemá nárok na dávku v nezamestnanosti (môže využiť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti).
Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne zamestnanca
V prípade práce na trvalý pracovný pomer platí zamestnanec odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 9,4 % z vymeriavacieho základu (hrubá mzda) nasledovne:
- nemocenské poistenie: 1,4 %,
- starobné poistenie: 4 %,
- invalidné poistenie: 3 %,
- poistenie v nezamestnanosti: 1 %.
Zákonom je stanovený maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne. Ak mesačná hrubá mzda zamestnanca presiahne tento maximálny vymeriavací základ, zamestnanec bude platiť odvody len z maximálneho vymeriavacieho základu (v roku 2022 je vo výške 7931 eur).
Do príslušnej zdravotnej poisťovne platí zamestnanec odvody vo 4 % vymeriavacieho základu (hrubá mzda). Celkovo zamestnanec zaplatí spolu odvody vo výške 13,4 %.
Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne platí za zamestnanca aj zamestnávateľ. Do Sociálnej poisťovne platí zamestnávateľ odvody za zamestnanca vo výške 25,2 % z vymeriavacieho základu (hrubá mzda) nasledovne:
- nemocenské poistenie: 1,4 %,
- starobné poistenie: 14 %,
- invalidné poistenie: 3 %,
- úrazové poistenie: 0,8 %,
- garančné poistenie: 0,25 %,
- poistenie v nezamestnanosti: 1 %,
- do rezervného fondu solidarity: 4,75 %.
Ako pri odvodoch zamestnanca aj tu platí stanovený maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne.
Do príslušnej zdravotnej poisťovne zaplatí zamestnávateľ za zamestnanca odvody vo výške 10 % z vymeriavacieho základu (hrubej mzdy). Spolu zamestnávateľ zaplatí za zamestnanca odvody vo výške 35,2 %.
Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne živnostník
Keď sa fyzická osoba stane živnostníkom, určité obdobie neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. Vznik odvodovej povinnosti živnostníka voči Sociálnej poisťovni sa posudzuje vždy k 1.7., resp. k 1.10. (v prípade odkladu daňového priznania), pričom sa posudzuje výška dosiahnutých príjmov zo živnosti za predchádzajúce obdobie. Živnostník začne platiť odvody do Sociálnej poisťovne až keď jeho príjem presiahne zákonom stanovenú hranicu, ktorá je aktuálne za rok 2022 vo výške 7 266 eur.
V prípade, že živnostníkovi vznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, ich výška je 33,15 % z vymeriavacieho základu nasledovne:
- nemocenské poistenie: 4,4 %,
- starobné poistenie: 18 %,
- invalidné poistenie: 6 %,
- do rezervného fondu solidarity: 4,75 %.
U živnostníka platí ustanovený minimálny vymeriavací základ (v roku 2022 je to suma 566,50 eur). To znamená, že ak vymeriavací základ živnostníka je rovný alebo nižší ako je minimálny vymeriavací základ, zaplatí odvody do Sociálnej poisťovne z minimálneho vymeriavacieho základu. Rovnako ako u zamestnanca, aj u živnostníka platí maximálny vymeriavací základ.
Živnostník, ktorý nie je zároveň zamestnancom ani poistencom štátu, je povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie hneď, a to vo výške minimálnych odvodov na zdravotné poistenie (v roku 2022 je to suma 79,31 eur).
Príklad: Porovnanie vyplatenej odmeny na živnosť a čistej mzdy
Pán Jozef sa rozhodne prijať prácu na trvalý pracovný pomer. So zamestnávateľom sa dohodne na hrubej mzde 1 000 eur. Aký bude jeho čistý príjem?
Pán Jozef zaplatí z hrubej mzdy 1 000 eur odvody do Sociálne a zdravotnej poisťovne (13,4 %) vo výške 134,00 eur. U svojho zamestnávateľa si uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka , ktorá je v roku 2022 vo výške 381,61 eur mesačne. Mesačne zaplatí daň vo výške 92,03 eur. Pán Jozef bude mať čistú mzdu: 1000 eur - 134 eur (odvody) - 92,03 eur (daň) = 773,97 eur. Samozrejme dostane od zamestnávateľa ešte príspevok na stravovanie mesačne približne 60 eur.
Na účet príde pánovi Jozefovi mesačne suma približne 833,97 eur.
Pán Juraj sa rozhodol tú istú prácu vykonávať na živnosť. So zamestnávateľom (odberateľom) sa dohodol, že jeho odmena bude vo výške cenny práce (hrubá mzda + odvody zamestnávateľa). Odmena pána Juraja bude teda vo výške 1 352 eur (hrubá mzda 1 000 eur + odvody zamestnávateľa 352 eur).
V tomto príklade budeme vychádzať z daňového priznania za celý rok, nakoľko chceme zistiť aj daňovú povinnosť. Pán Juraj platí minimálne odvody do zdravotnej poisťovne a minimálne odvody do Sociálnej poisťovne.
Pán Juraj vystavil za celý rok 2022 faktúry vo výške 12 x 1 352 eur = 16 224 eur. Do zdravotnej poisťovne zaplatil odvody za rok 2022 vo výške 12 x 79,31 eur = 951,72 eur. Do Sociálnej poisťovne zaplatil odvody za rok 2022 vo výške 12 x 187,78 eur = 2 253,36 eur. Za rok 2022 si uplatní paušálne výdavky vo výške 9 734,40 eur a uplatní si aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 4 579,26 eur. Aký bude čistý príjem pána Juraja?
Výpočet: 16 224 eur (vystavené faktúry) - 9 734,40 eur (paušálne výdavky) - 951,72 eur (odvody do ZP) - 2 253,36 eur (odvody do SP) = 3 284,52 eur. Čiastkový základ dane pána Juraja je 3 284,52 eur. Nakoľko jeho čiastkový základ je nižší ako suma nezdaniteľnej časti, uplatní si nezdaniteľnú časť len vo výške čiastkového základu dane t. j. 3 284,52 eur. Daň z príjmu bude v prípade pána Juraja 0 eur.
Čistý mesačný príjem bude teda 1 352 eur (vystavená faktúra) - 79,31 eur (odvody do ZP) - 187,78 eur (odvody do SP) = 1 084,91 eur.
Pán Juraj zarobí za tú istú prácu o 250,94 eur viac ako pán Jozef. V prípade, že by pán Juraj nebol povinný platca odvodov do Sociálnej poisťovne, zarobil by oproti pánovi Jozefovi ešte o niekoľko desiatok eur viac.
Netreba však zabudnúť:
- pán Juraj nemá nárok na dovolenku ani príspevok na stravovanie,
- v prípade PN je vymeriavací základ pána Jozefa hrubá mzda (1 000 eur), v prípade pána Juraja je to minimálny vymeriavací základ (566,50 eur),
- po ukončení pracovného pomeru má pán Jozef nárok na dávku v nezamestnanosti, pán Juraj na túto dávku nárok nemá.
Špecifikom je ešte dôchodok, v rámci ktorého sa po odpracovaných rokoch berie do úvahy vymeriavací základ. Pri zamestnancoch je vymeriavacím základom hrubá mzda, avšak pri živnostníkoch je vymeriavacím základom len polovica priemernej mzdy, nakoľko z tohto vymeriavacieho základu platí živnostník odvody.
Porovnať živnosť a trvalý pracovný pomer nie je jednoduché a je na zvážení, čo si v danom momente vyberiete a považujete za výhodnejšie. Kompromisom môže byť kombinácia oboch spôsobov a pracovať na živnosť popri zamestnaní na trvalý pracovný pomer.