Veľa budúcich podnikateľov začína svoje podnikanie ako vedľajšiu činnosť popri svojom zamestnaní. Iní zas majú živnosť popri zamestnaní ako ďalší zdroj príjmov. A niektorí ani nevedia, že takáto kombinácia je možná.
Avšak zamestnanec, ktorí pracuje v súkromnej sfére (nie štátnej) môže popri zamestnaní podnikať na základe živnosti, nakoľko žiaden predpis to nezakazuje. Jediné načo si musí dať pozor je, akému predmetu podnikania sa chce venovať, nakoľko podľa § 83 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov platí, že zamestnanec môže vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.
Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.
Zamestnanec, ktorý chce podnikať a vykonávať vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu alebo umeleckú činnosť, podľa § 83 ods. 3 na túto činnosť nepotrebuje súhlas od zamestnávateľa.
Vyššie uvedené platí len v prípade zamestnanca, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer - pracovnú zmluvu. Pre zamestnancov, ktorí sú zamestnaní na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru to neplatí.
Prečo si založiť živnosť popri zamestnaní?
Mnohým možno napadne otázka: Prečo si vôbec zakladať živnosť, keď mám trvalý pracovný pomer? Prinesie mi to nejaké výhody?
Zamestnanie je z pohľadu slobody obmedzené, ale poskytuje značnú mieru istoty. V pracovnej zmluve máte určenú mzdu, ktorú bez ohľadu na výnosy firmy za daný mesiac dostanete. Máte nárok na dovolenku, príspevok na stravovanie, PN a iné benefity, ktoré zo zamestnania plynú.
Prevádzkovanie živnosti prináša síce slobodu a ste si sám sebe pánom, no na druhej strane prináša aj riziko nevyspytateľných príjmov.
Kombináciou týchto dvoch foriem práce získate výhody oboch. Častokrát kombináciu zamestnania a živnosti využívajú ľudia, ktorí chcú od zamestnania prejsť k podnikaniu. Založia si živnosť, ktorú postupne rozvíjajú. Stále však majú istotu príjmu zo zamestnania. Keď však ich živnosť je dostatočne rozbehnutá, odchádzajú zo zamestnania a živia sa už len vlastným podnikaním.
Podnikanie zamestnanca na základe živnosti - odvodové a daňové povinnosti
Sociálna poisťovňa
Zamestnanec, ktorý začne podnikať na základe živnosti, neplatí na začiatku podnikania odvody do Sociálnej poisťovne, nakoľko vznik odvodovej povinnosti sa posudzuje vždy k 1. júlu, resp. k 1. októbru (pri odklade daňového priznania k dani z príjmov) nasledujúceho kalendárneho roka. Povinnosť platiť odvody vznikne fyzickej osobe vtedy, keď jej zdaniteľné príjmy presiahnu zákonom stanovenú hranicu. V prípade, ak zdaniteľné príjmy fyzickej osoby za rok 2022 nepresiahnu sumu 7 931 eur, nebude povinná platiť odvody do Sociálnej poisťovne ani v roku 2023.
Ak budete popri zamestnaní podnikať v malom, sociálnym odvodom zo živnosti sa vyhnete. Ak však prekročíte zákonom stanovenú hranicu, platiť sociálne odvody budete, aj keď ich za vás platia v zamestnaní.
Zdravotné poistenie
Na živnostníka, ktorý je zároveň aj zamestnancom, sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do zdravotnej poisťovne. V praxi to teda znamená, že takáto osoba nie je povinná platiť minimálne mesačné odvody do zdravotnej poisťovne. Živnostník, ktorý je zároveň zamestnancom môže platiť nulové odvody, alebo v sume nižšej ako sú minimálne mesačné odvody (môže si zvoliť sám napr. vo výške 10 eur).
Skutočnosť, že živnostník nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie neznamená, že nemusí platiť zdravotné poistenie vôbec. Naopak, z príjmov dosiahnutých ako živnostník musí uhradiť zdravotné poistenie vo výške 14 % a to raz ročne, vždy po ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie. Ročné zúčtovanie vykonáva zdravotná poisťovňa do konca septembra, na základe daňového priznania.
Živnosť popri zamestnaní môže byť výhodná napríklad pre tých, čo vykonávajú podnikateľskú činnosť len príležitostne. Otvorená živnosť ich mesačne nestojí nič a ročné zúčtovanie zdravotných odvodov ich neprekvapí veľkým nedoplatkom.
Daňové priznanie k dani z príjmov
Kým doteraz mohol zamestnanec požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, tak v prípade, že dosahuje príjem aj zo živnosti, musí si podať daňové priznanie k dani z príjmov sám. Namiesto toho podáva daňové priznanie, v ktorom sú zahrnuté príjmy zo živnosti a tiež príjmy zo zamestnania.
Daň z príjmov zaplatí živnostník zo základu dane, pričom základ dane vypočítame ako rozdiel zdaniteľných príjmov a výdavkov, ktoré môžu by preukázateľné alebo paušálne (60 % zo zdaniteľných príjmov, max. 20 000 eur). Sadzba dane z príjmov živnostníka je 15 % zo základu dane (pre porovnanie príjem zo zamestnania je zdaňovaný sadzbou 19 %).
Naučíme vás viesť jednoduché a podvojné účtovníctvo, aj keď ste úplný začiatočník. Získate tak cenné vedomosti, ktoré využijete pri vlastnom účtovníctve či daňovom priznaní, alebo vedením účtovníctva iných subjektov.