V zmysle § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:
Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, podľa ods. 4 § 152 Zákonníka práce poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Novela Zákonníka práce z 1.3.2021 umožnila zamestnancom zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká.
Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré pre neho predstavujú daňový výdavok. Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ uhradiť len časť alebo zvyšok hodnoty stravného lístka.
Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov.
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny.
V prípade, ak zamestnanec nepracuje pre zamestnávateľa dlhšie ako 4 hodiny, nie je mu zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie. Ak zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, poskytne zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, je povinný prispievať aj na toto jedlo.
Podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok minimálne 55 % z jeho hodnoty.
Znamená to, že v prípade, ak zamestnávateľ bude po novom dávať zamestnancovi stravný lístok v hodnote 3,83 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou 2,11 € a zamestnanec sumou 1,72 €. Suma 1,72 € je zrazená z mesačnej mzdy zamestnanca. V súčasnosti je výška maximálneho príspevku vo výške 2,81 € (55 % zo 5,10 €).
V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, podľa Zákonníka práce musí hodnota stravného lístka predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
V súčasnosti predstavuje minimálna hodnota stravného lístka 3,83 €.
Suma stravného je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a dane z príjmov.
Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov upravuje spôsob oslobodenia príspevku na stravné zamestnancov s účinnosťou od 1.1.2022. Niektorí zamestnanci totiž v rámci firemných benefitov prispievajú zamestnancom nad rámec zákonom stanovenej sumy 2,81 € buď zo sociálneho fondu, alebo dobrovoľne z vlastných zdrojov. Problém však je, že ak však zamestnávateľ prispieva zamestnancom nad rámec tejto sumy, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, ktorej celá hodnota je oslobodená od dane. Pri finančnom príspevku je suma nad rámec 2,81 € považovaná za mzdu, z ktorej platí zamestnanec odvody i daň.
Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 1. 2021 jednotné pre všetky formy stravovania zamestnancov, a to najviac do výšky 2,81 € (55 % sumy stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je v roku 2022 suma 5,10 €).
V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty.
V porovnaní s rokom 2021 nenastali žiadne zmeny:
Nárok na stravné vzniká zamestnancovi aj v prípade pracovnej cesty do zahraničia. Zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene.
Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:
Prehľad základných sadzieb stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách uvádza Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.
Zmena v oslobodení od dane z príjmov sa dotkne aj živnostníkov. Doterajšia úprava platná do 31. 12. 2021 umožňovala živnostníkom uplatniť si v daňových výdavkoch sumu stravného vo výške maximálne 5,10 € za každý odpracovaný deň. Preukázať výdavok na stravné mohli nákupom stravných lístkov alebo dokladmi za obed.
Od 1. 1. 2022 živnostníci nebudú musieť dokladovať sumu vynaloženú na stravné, ale do výdavkov si budú môcť započítať len 2,81 € na deň.
Pre živnostníkov to síce znamená menšiu administratívnu záťaž, no suma, ktorú si môžu započítať do výdavkov za znižuje. Na živnostníkov sa však nevzťahujú povinnosť odpočinku podľa Zákonníka práce, preto ak pracujú aj cez víkend (a preukážu to), môžu si dať do výdavkov aj stravné za sobotu a nedeľu.
Maximálna suma na stravné živnostníka za rok je teda 365 x 2,81 € = 1025,65 €.
Nielen nároku na stravné, ale kompletnej problematike sa venuje náš kurz Cestovné náhrady, ktorý môžete absolvovať online alebo formou individuálnej konzultácie. Termín si nastavíte po dohode s lektorkou tu.
