Menia sa minimálne odvody SZČO, pribúda režim mikroodvodov a pri vyšších príjmoch sa čoraz častejšie rieši, či živnosť ešte dáva zmysel z pohľadu daní, odvodov, ručenia aj ďalšieho rastu podnikania.
Prechod zo živnosti na s.r.o. však nie je len administratívny krok. Nejde o to, že živnostník jedného dňa „prepne“ podnikanie na firmu a všetko pokračuje bez zmeny. S.r.o. je samostatná právnická osoba, má vlastné účtovníctvo, vlastnú daňovú povinnosť, vlastný majetok a iný spôsob nakladania s peniazmi. To, čo pri živnosti prichádza priamo podnikateľovi, patrí pri s.r.o. najskôr spoločnosti.
Preto sa oplatí pozrieť nielen na to, či sa prechod zo živnosti na s.r.o. oplatí daňovo a odvodovo, ale aj na to, ako taký prechod vyzerá v praxi, čo treba previesť, čo ukončiť alebo pozastaviť a aké daňové dôsledky môže mať presun majetku či zmluvných vzťahov.
Kedy sa oplatí prechod zo živnosti na s.r.o.?
Pri rozhodovaní medzi živnosťou a s.r.o. nestačí porovnať jednu sadzbu dane. Živnosť môže byť stále výhodná, najmä ak podnikateľ uplatňuje paušálne výdavky, má nízke reálne náklady, predáva vlastnú prácu a peniaze potrebuje priebežne používať na osobnú spotrebu. S.r.o. môže byť zaujímavá pri vyšších príjmoch, väčšom obchodnom riziku, plánovanom raste, zamestnancoch alebo situácii, keď podnikateľ nechce všetok zisk vyberať hneď, ale časť peňazí necháva vo firme.
V roku 2026 treba pri živnosti počítať s novými odvodovými pravidlami. Od 1. januára 2026 je minimálny vymeriavací základ SZČO na sociálne poistenie zvýšil z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Výška je 914,40 € a minimálne poistenie do Sociálnej poisťovne je 303,11 € mesačne.
K sociálnemu poisteniu treba pripočítať zdravotné poistenie. Minimálny mesačný preddavok SZČO do zdravotnej poisťovne je v roku 2026 pri osobe bez zdravotného postihnutia 121,92 €. Bežná povinne poistená SZČO bez súbehu tak pri minimálnych odvodoch zaplatí spolu 425,03 € mesačne, teda 5 100,36 € ročne.
Rok 2026 zároveň prináša aj mikroodvod. Pri nízkopríjmových SZČO treba rozlišovať dve hranice.
- Ak príjem zo živnosti a inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahne 2 876,90 €, SZČO nebude platiť sociálne odvody. Táto hranica je nastavená ako 10,5-násobok životného minima a má sa každoročne meniť podľa rastu životného minima.
- Ak príjem túto hranicu presiahne, ale neprekročí 9 144 €, SZČO spadá do režimu mikroodvodu 131,34 € mesačne.
- Pri príjme nad 9 144 € už platia klasické sociálne odvody.
Príjem SZČO za rok | Sociálne odvody v roku 2026 |
|---|---|
| do 2 876,90 € | bez sociálnych odvodov |
| od 2 876,91 € do 9 144 € | mikroodvod 131,34 € mesačne |
| nad 9 144 € | klasické sociálne odvody, najmenej 303,11 € mesačne |
Pri s.r.o. podnikateľ platí daň z príjmov právnickej osoby. Pri zdaniteľných príjmoch do 100 000 € je sadzba dane 10 %, pri zdaniteľných príjmoch nad 100 000 € do 5 000 000 € je sadzba 21 % a pri zdaniteľných príjmoch nad 5 000 000 € sa uplatňuje sadzba 24 %.
Ak chce spoločník dostať peniaze zo s.r.o. k sebe, musí riešiť ich výber zo spoločnosti. Môže ísť napríklad o mzdu, odmenu konateľa alebo podiel na zisku.
Pri dividendách platí, že zisk sa najskôr zdaní na úrovni spoločnosti a až potom sa pri výplate spoločníkovi zdaňuje podiel na zisku. Pri podieloch na zisku za zdaňovacie obdobie začínajúce od 1. januára 2025 sa uplatňuje zrážková daň vo výške 7 %. Pri zisku za rok 2024 sa uplatňovala sadzba 10 %, preto je vždy dôležité sledovať, za ktoré zdaňovacie obdobie bol zisk vytvorený.
S.r.o. môže byť výhodná, no pri nízkom príjme môže účtovníctvo, administratíva a spôsob výberu peňazí z firmy zmazať rozdiel, ktorý vzniká oproti živnosti. Pri vyšších príjmoch dáva porovnanie väčší zmysel, najmä ak podnikateľ naráža na limit paušálnych výdavkov. Tie si môže SZČO uplatniť vo výške 60 % z príjmov, najviac však 20 000 € ročne.
Živnosť alebo s.r.o.? Rozhoduje viac než daň
Pri živnosti podnikateľ ručí za záväzky celým svojím majetkom. S.r.o. je samostatná právnická osoba a spoločník spravidla ručí do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. To je dôležité najmä pri rizikovejších podnikaniach, väčších zákazkách, zamestnancoch alebo zmluvách, kde môže vzniknúť škoda.
Živnosť je jednoduchšia na správu. Pri nižších príjmoch a menšom rozsahu podnikania môže byť lacnejšia, prehľadnejšia a administratívne menej náročná. S.r.o. má podvojné účtovníctvo, účtovnú závierku, povinné vedenie firemných dokladov, samostatný bankový účet a prísnejšie pravidlá pri narábaní s peniazmi.
Prechod na s.r.o. dáva zmysel najmä vtedy, keď podnikateľ:
- má stabilné a rastúce príjmy,
- naráža na limity živnosti,
- chce obmedziť osobné ručenie,
- plánuje zamestnancov alebo väčšie zákazky,
- potrebuje pôsobiť ako firma, nie ako jednotlivec,
- má vyššie reálne náklady,
- chce časť zisku nechávať vo firme,
- plánuje investície, expanziu alebo vstup partnera.
Naopak, ak živnosť slúži len na pár menších faktúr ročne, s.r.o. nemusí byť úspora. Pri príjme do 2 876,90 € SZČO neplatí sociálne odvody, takže založenie s.r.o. nedáva zmysel ako reakcia na mikroodvod. Pri príjme medzi 2 876,91 € a 9 144 € platí SZČO mikroodvod, no treba porovnať celý ročný náklad s.r.o., nielen daň.
Ako funguje proces prechodu zo živnosti na s.r.o.?
Prechod zo živnosti na s.r.o. sa dá rozdeliť do štyroch základných krokov:
- založenie novej s.r.o. alebo kúpa ready-made spoločnosti,
- prevod majetku, práv, záväzkov a zmluvných vzťahov,
- zrušenie alebo pozastavenie živnosti,
- splnenie daňových, odvodových a registračných povinností.
V prípadoch, keď živnostník nemá majetok, zamestnancov, zásoby ani dlhodobé zmluvy, môže byť prechod pomerne jednoduchý. Založí s.r.o., začne fakturovať cez novú spoločnosť a živnosť zruší alebo pozastaví. Pri zložitejších prípadoch, najmä ak má majetok, pohľadávky, záväzky, zamestnancov, prenájmy, licencie, ochranné známky alebo zmluvy s klientmi, treba prechod pripraviť dôkladnejšie.
1. Založenie novej s.r.o. alebo kúpa ready-made spoločnosti
Pred založením s.r.o. si treba premyslieť obchodné meno, sídlo, predmety podnikania, spoločníkov, konateľov, spôsob konania, základné imanie a výšku vkladov. Minimálne základné imanie s.r.o. je 5 000 € a minimálny vklad jedného spoločníka je 750 €.
Pri jednoosobovej s.r.o. je zakladateľ zároveň jediným spoločníkom. Ak je spoločníkov viac, treba si vopred ujasniť ich podiely, rozhodovanie, hlasovacie práva aj pravidlá pre prípad budúceho odchodu zo spoločnosti. V tejto fáze sa neoplatí spoliehať len na všeobecnú šablónu, najmä ak bude mať firma viacerých spoločníkov alebo väčší majetok.
S.r.o. vzniká zápisom do obchodného registra. Pri založení spoločnosti treba počítať najmä so súdnym poplatkom za prvý zápis do obchodného registra vo výške 220 €. Ak podnikateľ využije zápis prostredníctvom notára ako externého registrátora, notársky poplatok za registráciu je aktuálne 204,06 €.
Ohlásenie voľných živností je pri elektronickom podaní bezplatné. Pri remeselných a viazaných živnostiach sa pri elektronickom podaní platí správny poplatok 11 € za každú živnosť.
Ak si podnikateľ založenie s.r.o. zabezpečuje sám, ide spravidla o jediné povinné poplatky. Ak využije služby advokáta, notára alebo špecializovanej firmy na zakladanie spoločností, treba počítať aj s ich odmenou, ktorá sa môže pohybovať od desiatok až po stovky eur podľa rozsahu služieb.
Návrh na zápis do obchodného registra sa podáva elektronicky. Pri bezchybnom podaní môže byť spoločnosť zapísaná v priebehu niekoľkých pracovných dní, v praxi však závisí od správnosti dokumentov, prípadných výziev na doplnenie a vyťaženosti registra.
Ready-made s.r.o. môže byť riešením, ak chce podnikateľ začať podnikať cez spoločnosť čo najskôr. Treba však preveriť, či spoločnosť nemá záväzky, podanú históriu, rizikové zápisy alebo iné problémy. Rýchlosť by nemala byť jediným dôvodom kúpy hotovej spoločnosti.
Po vzniku s.r.o. treba počítať s tým, že právnická osoba má povinnú elektronickú schránku a komunikuje s úradmi elektronicky. Z pohľadu daní je potrebné riešiť registráciu na daň z príjmov a ďalšie registrácie podľa toho, akú činnosť bude spoločnosť vykonávať.
2. Prevod majetku a zmluvných vzťahov
Ak živnostník nemá žiadny obchodný majetok, pohľadávky, záväzky ani zmluvy, ktoré chce preniesť na s.r.o., tento krok môže byť jednoduchý. V mnohých prípadoch však živnosť už niečo má: počítač, auto, vybavenie, zásoby, rozpracované zákazky, doménu, ochrannú známku, nájomnú zmluvu, pohľadávky voči klientom alebo záväzky voči dodávateľom.
S.r.o. je iný subjekt a majetok živnostníka na ňu neprechádza automaticky. Ak má firma používať majetok, ktorý doteraz patril fyzickej osobe, treba zvoliť vhodný spôsob prevodu. Môže ísť napríklad o predaj majetku, vklad majetku do spoločnosti, prenájom, postúpenie práv alebo inú zmluvnú úpravu podľa konkrétnej situácie.
To isté platí aj pre prevod zmluvných vzťahov. Ak má živnostník uzavreté zmluvy s klientmi, dodávateľmi alebo prenajímateľom, treba preveriť, či je možné previesť ich na s.r.o. dodatkom, novou zmluvou alebo postúpením práv a povinností. Pri niektorých zmluvách môže byť potrebný výslovný súhlas druhej strany.
Komplexnejším riešením môže byť predaj podniku alebo jeho časti podľa Obchodného zákonníka. Takáto zmluva môže zahŕňať veci, práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku. Môže zahŕňať aj záväzky, pohľadávky či pracovnoprávne vzťahy, ak sú súčasťou prevádzkovaného podniku. Ide však o odborný právny a daňový úkon, ktorý by mal byť pripravený individuálne.
Pri prevode podniku alebo jeho časti treba riešiť aj daň z pridanej hodnoty. Žiadosť o registráciu pre DPH sa podáva do piatich pracovných dní odo dňa, keď zdaniteľná osoba presiahla zákonom stanovený obrat alebo nastala skutočnosť, ktorou sa stáva platiteľom dane. Ak ide o prevod podniku alebo jeho časti, treba vždy posúdiť konkrétne podmienky podľa zákona o DPH a aktuálny status predávajúceho aj kupujúceho. Nie každé „presunutie podnikania“ znamená rovnaký režim.
3. Zrušenie alebo pozastavenie živnosti
Po založení s.r.o. sa podnikateľ musí rozhodnúť, čo urobí so živnosťou. Môže ju ponechať aktívnu, pozastaviť alebo zrušiť. Ponechanie živnosti môže dávať zmysel, ak chce fyzická osoba popri s.r.o. ďalej vykonávať inú činnosť. Vtedy však treba sledovať, či jej z tejto činnosti nevznikajú daňové a odvodové povinnosti.
Ak podnikateľ cez živnosť pokračovať nechce, môže ju zrušiť alebo pozastaviť. Pozastavenie je vhodné, ak si chce nechať otvorenú možnosť návratu k živnosti. Zrušenie dáva zmysel vtedy, keď podnikateľ vie, že chce ďalej fungovať už len cez s.r.o.
Pozastavenie živnosti možno vybaviť osobne na živnostenskom úrade alebo elektronicky. Pri osobnom podaní je správny poplatok 4 €, pri elektronickom podaní 2 €. Počas pozastavenia živnosti podnikateľ nesmie vykonávať činnosť v rozsahu pozastaveného živnostenského oprávnenia.
Živnostenský úrad oznamuje ukončenie alebo zmenu živnosti príslušným inštitúciám, no podnikateľ by si mal aj tak skontrolovať najmä daňový úrad, zdravotnú poisťovňu, Sociálnu poisťovňu a prípadné registrácie k dani z motorových vozidiel, DPH alebo dani zo závislej činnosti.
Ak je živnostník registrovaný k DPH a končí podnikanie, musí riešiť aj zrušenie alebo zmenu registrácie. Pri skončení podnikania vzniká povinnosť požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak sú splnené podmienky podľa zákona o DPH.
4. Povinnosti po zrušení alebo pozastavení živnosti
Po ukončení alebo pozastavení živnosti treba uzavrieť evidenciu a splniť posledné daňové a odvodové povinnosti. Živnostník by mal skontrolovať, či má vysporiadané faktúry, pohľadávky, záväzky, zásoby, odpisovaný majetok a prípadné registrácie.
Ak mal živnostník DIČ, DPH registráciu, registráciu na daň zo závislej činnosti alebo daň z motorových vozidiel, treba preveriť, ktoré registrácie zanikajú automaticky a ktoré treba zrušiť samostatným podaním. Pri sociálnom poistení je dôležité sledovať, či zánik alebo pozastavenie živnosti spôsobí zánik povinného poistenia SZČO. Pri zdravotnom poistení treba skontrolovať status poistenca, najmä ak podnikateľ prechádza zo živnosti do s.r.o. a bude si zo spoločnosti vyplácať mzdu alebo odmenu.
Ak fyzická osoba ukončí živnosť, stále musí podať daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala zdaniteľné príjmy. Zrušenie živnosti neznamená, že daňové povinnosti za predchádzajúce obdobie zmiznú.
Podmienky pri založení s.r.o.
Pri založení s.r.o. treba splniť viacero podmienok. Spoločnosť musí mať obchodné meno, sídlo, predmety podnikania, spoločníkov, konateľov a základné imanie. So sídlom spoločnosti musí súhlasiť vlastník nehnuteľnosti, prípadne sa sídlo rieši cez nehnuteľnosť vo vlastníctve spoločníka alebo cez poskytovateľa virtuálneho sídla.
Konateľ musí spĺňať zákonné podmienky a nesmie ísť o osobu, ktorá nemôže funkciu vykonávať. Pri zakladaní spoločnosti sa preverujú aj skutočnosti, ktoré môžu brániť zápisu. Starý typ rady, že ak podnikateľ nespĺňa podmienky, „napíše sa tam niekto z rodiny“, do odborného článku nepatrí. Konateľ nesie reálnu zodpovednosť za konanie spoločnosti, účtovníctvo, daňové povinnosti a riadne vedenie firmy. Nemá to byť formálna osoba bez vzťahu k podnikaniu.
Ak má mať s.r.o. viacerých spoločníkov, odporúča sa pripraviť jasné pravidlá už pri založení. Neskoršie spory o hlasovanie, rozdelenie zisku, rozhodovanie alebo odchod spoločníka bývajú drahšie než kvalitná príprava na začiatku.
Vplyv prechodu na základ dane fyzickej osoby
Daňové dôsledky prechodu zo živnosti na s.r.o. závisia od toho, ako sa majetok, pohľadávky, záväzky a zásoby presunú z fyzickej osoby na spoločnosť. Inak sa posudzuje predaj jednotlivých vecí, inak vklad majetku, postúpenie pohľadávok, prevzatie záväzkov alebo predaj podniku.
Ak živnostník predáva jednotlivé časti majetku, príjem z predaja môže vstupovať do základu dane. Pri predaji hmotného alebo nehmotného majetku sa sleduje najmä zostatková cena. Ak sa majetok predá za zostatkovú cenu, vplyv na základ dane môže byť nulový. Ak sa predá za vyššiu cenu, zdaňuje sa rozdiel podľa pravidiel zákona o dani z príjmov.
Pri zásobách je potrebné sledovať, či boli výdavky na ich obstaranie už uplatnené v daňových výdavkoch. Ak sa zásoby predajú, príjem a výdavok treba posúdiť podľa konkrétnej evidencie a spôsobu uplatňovania výdavkov.
Pri postúpení pohľadávok je dôležité, či ide o odplatné alebo bezodplatné postúpenie. Pri odplatnom postúpení môže byť výdavkom hodnota pohľadávky do výšky príjmu z postúpenia. Pri bezodplatnom postúpení môže vzniknúť nepriaznivý daňový dopad, pretože výdavok sa nemusí uplatniť spôsobom, ktorý by živnostník očakával.
Záväzky treba posudzovať opatrne. Ak nový subjekt prevezme záväzok, treba riešiť právny aj daňový režim prevzatia dlhu. Pri odpustení záväzku môže na strane dlžníka vzniknúť zdaniteľný príjem.
Predaj podniku alebo jeho časti
Ak sa podnikanie neprevádza po jednotlivých položkách, ale ako podnik alebo jeho časť, môže sa použiť zmluva o predaji podniku podľa Obchodného zákonníka. Takýto postup môže byť praktický pri živnostníkovi, ktorý má fungujúcu prevádzku, zamestnancov, zmluvy, zásoby, majetok a záväzky.
Z daňového pohľadu je príjem z predaja podniku alebo jeho časti príjmom z podnikania fyzickej osoby. Základ dane sa upravuje podľa pravidiel zákona o dani z príjmov, najmä o dohodnutú kúpnu cenu, prevzaté záväzky, nevyčerpané rezervy, zostatkové ceny majetku, hodnotu pohľadávok a ďalšie položky podľa konkrétnej situácie.
Táto úprava sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti. V praxi ide o časť, ktorú by mal podnikateľ riešiť s účtovníkom alebo daňovým poradcom ešte pred podpisom zmluvy, nie až pri zostavovaní daňového priznania.
Darovanie majetku alebo častí podniku
Darovanie majetku, zásob alebo pohľadávok do s.r.o. môže byť daňovo nevýhodné. Ak živnostník bezodplatne postúpi pohľadávky, predá alebo daruje zásoby či majetok bez úhrady, treba riešiť, či predtým uplatnené výdavky zostávajú daňovo uznané a ako sa upraví základ dane.
Pri zásobách môže vzniknúť problém, ak boli výdavky na ich obstaranie uplatnené ako daňové výdavky, ale zásoby neboli použité na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Pri hmotnom majetku zasa nemusí byť zostatková cena pri darovaní daňovým výdavkom.
Bezodplatné presuny medzi živnostníkom a s.r.o. sa neoplatí robiť intuitívne. To, čo vyzerá ako jednoduchý interný presun, môže mať daňový dopad na fyzickú osobu aj spoločnosť.
DPH pri prechode zo živnosti na s.r.o.
Ak živnostník nie je platiteľ DPH a nová s.r.o. tiež nebude hneď platiteľom, DPH nemusí byť hlavným problémom. Treba však sledovať obrat a typ činnosti. Od roku 2025 platia nové pravidlá registrácie malých podnikov a hranice pri registrácii na DPH. Namiesto sledovania obratu za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa sleduje obrat dosiahnutý v kalendárnom roku a platia dve hranice: 50 000 € a 62 500 €.
Ak zdaniteľná osoba v kalendárnom roku dosiahne obrat 50 000 €, je povinná podať žiadosť o registráciu pre DPH do 5 pracovných dní od jeho dosiahnutia. Samotné prekročenie tejto hranice však ešte neznamená okamžitý vznik platiteľstva. Ak v tom istom roku neprekročí aj hranicu 62 500 €, stáva sa platiteľom DPH až od dátumu určeného v rozhodnutí správcu dane, pričom zákon umožňuje aj skoršiu registráciu na žiadosť podnikateľa.
Ak však obrat v tom istom kalendárnom roku presiahne 62 500 €, zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom DPH okamžite, a to dňom dodania tovaru alebo služby, ktorým túto hranicu prekročila. Už toto plnenie podlieha DPH. Oznámenie a registráciu je potrebné riešiť bezodkladne.
Nová s.r.o. nie je automaticky pokračovaním živnostníka. Môže potrebovať vlastnú registráciu k DPH a pri prevode podniku alebo jeho časti treba vždy posúdiť konkrétny režim podľa zákona o DPH. Pri ukončení podnikania platiteľa DPH treba zároveň riešiť zrušenie registrácie a prípadné vysporiadanie DPH pri majetku, ak to vyžaduje zákon.
Na čo si dať pozor pri načasovaní prechodu
Prechod zo živnosti na s.r.o. sa dá urobiť kedykoľvek počas roka, ale z účtovného a daňového hľadiska je dôležité načasovanie. Praktické je plánovať ho tak, aby bol jasný zlom medzi fakturáciou živnostníka a fakturáciou s.r.o.
Ak podnikateľ prechádza na s.r.o. kvôli odvodom, mal by sledovať najmä termíny vzniku sociálneho poistenia SZČO. Pri roku 2026 je dôležitý 1. júl 2026, keď sa rieši vznik mikroodvodov a klasických odvodov podľa príjmu za predchádzajúci rok. Ak chce podnikateľ živnosť zrušiť alebo pozastaviť pred vznikom povinného poistenia, treba to urobiť včas a nie spätne.
Pri dlhodobých zmluvách je dôležité oznámiť klientom zmenu fakturačných údajov a upraviť zmluvy. Faktúra vystavená na nesprávny subjekt môže spôsobiť problémy v účtovníctve aj pri DPH.
Zoznam povinností pri prechode zo živnosti na s.r.o.
Pred založením s.r.o.:
- spočítať daňovo-odvodové zaťaženie živnosti,
- porovnať ho s nákladmi s.r.o.,
- zohľadniť účtovníctvo, daň PO a dividendy,
- rozhodnúť, či živnosť zrušiť, pozastaviť alebo ponechať,
- pripraviť názov, sídlo, predmety podnikania a spoločníkov,
- preveriť majetok, zmluvy, pohľadávky a záväzky.
Pri založení s.r.o.:
- pripraviť zakladateľské dokumenty,
- vybaviť súhlas so sídlom,
- určiť konateľov a spôsob konania,
- riešiť základné imanie a vklady,
- podať návrh na zápis do obchodného registra,
- po vzniku spoločnosti nastaviť účtovníctvo a registrácie.
Po založení s.r.o.:
- upraviť zmluvy s klientmi a dodávateľmi,
- zmeniť fakturačné údaje,
- previesť alebo zmluvne ošetriť majetok,
- uzavrieť pohľadávky a záväzky živnosti,
- zrušiť alebo pozastaviť živnosť, ak už nebude používaná,
- skontrolovať daňový úrad, Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu,
- vysporiadať DPH a ďalšie registrácie, ak sa podnikateľa týkajú.