Vlastné imanie chápeme ako vlastný kapitál, vlastné zdroje, vlastné zdroje krytia majetku, vlastné zdroje financovania majetku a podobne. Vlastné imanie definuje § 6 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa Obchodného zákonníka vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu (zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov).
Zákon o účtovníctve ho vyjadruje matematicky ako rozdiel majetku a záväzkov. Vlastné imanie je spolu so záväzkami zdrojom financovania majetku obchodnej spoločnosti:
- vlastné imanie predstavuje vlastné zdroje financovania majetku - napríklad vklady spoločníkov, vytvorené fondy, zisky
- záväzky predstavujú cudzie zdroje financovania majetku - napríklad záväzky voči dodávateľom, zamestnancom, banke.
Čo obsahuje vlastné imanie?
Vlastné imanie ako celok pozostáva z jednotlivých položiek, ktoré môžeme zaradiť do šiestich rovnorodých skupín:
Základné imanie (účet 411)
Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie sa povinne tvorí v spoločnosti s ručením obmedzeným vo výške 5 000 eur a v akciovej spoločnosti vo výške 25 000 eur.
Kapitálové fondy (účet 412, 413, 417, 418)
Kapitálové fondy sú tvorené rôznymi zdrojmi plynúcimi do obchodnej spoločnosti. Patrí sem napríklad emisné ážio ako rozdiel medzi sumou platenou za akcie a menovitou hodnotou týchto akcií alebo rozdiel pri zvyšovaní základného imania upísaním nových akcií alebo vkladov. Podstatnú časť kapitálových fondov častokrát tvoria vklady spoločníkov do podnikania, ktorými sa nezvyšuje základné imanie a dary poskytnuté spoločníkmi v prospech spoločnosti.
Fondy zo zisku (účet 421, 422, 423, 427)
Fondy zo zisku sa tvoria zo zisku obchodnej spoločnosti. Môže ísť o povinne tvorené fondy vyplývajúce z Obchodného zákonníka. Takýmto fondom je zákonný rezervný fond, ktorý sa povinne tvorí v spoločnosti s ručením obmedzeným (najmenej 10 % základného imania) a v akciovej spoločnosti (najmenej 20 % základného imania) a slúži na krytie strát spoločnosti. Okrem povinne tvoreného zákonného rezervného fondu môže obchodná spoločnosť tvoriť aj iné fondy zo zisku.
Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (účet 414, 415, 416)
Osobitnou súčasťou vlastného imania sú oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov. Vznikajú zo špecifických situácií ako napríklad zlúčenie, splynutie, rozdelenie obchodnej spoločnosti, ale tiež napríklad aj z dôvodu zmeny reálnej hodnoty niektorých cenných papierov a podielov a podobne.
Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení (účet 431)
Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení sa vypočíta ako rozdiel výnosov a nákladov. Ak boli výnosy vyššie ako náklady, výsledkom hospodárenia je zisk. A naopak, ak boli náklady vyššie ako výnosy, výsledkom hospodárenia je strata.
Výsledok hospodárenia minulých rokov (účet 428, 429)
O rozdelení zisku alebo usporiadaní straty rozhoduje najvyšší orgán obchodnej spoločnosti.
Výpočet vlastného imania
Výšku vlastného imania obchodnej spoločnosti je možné zistiť niekoľkými spôsobmi. V každom prípade je však východiskovým zdrojom účtovníctvo spoločnosti. Podľa zákona o účtovníctve ho vypočítame ako rozdiel majetku a záväzkov.
Vlastné imanie je možné vypočítať aj podľa jednoduchej rovnice: vlastné imanie = majetok – záväzky.
Kedy môže vlastné imanie dosiahnuť záporné hodnoty
Vychádzajúc z modifikovanej bilančnej rovnice „vlastné imanie = majetok – záväzky“, ktorá platí za každých okolností, sa môže na prvý pohľad zdať nemožné, aby vlastné imanie nadobúdalo záporné hodnoty. Pravdou však je, že za určitých okolností obchodná spoločnosť môže vykazovať záporné vlastné imanie a takéto prípady v praxi vôbec nie sú ojedinelé.
Do záporných čísel sa vlastné imanie dostáva vtedy, ak niektorá z jeho zložiek vykazuje vysokú zápornú hodnotu, ktorá prevyšuje kladnú hodnotu všetkých ostatných zložiek vlastného imania spolu.
Väčšina zložiek vlastného imania môže zo svojej podstaty nadobúdať iba kladné hodnoty, resp. sa nepredpokladá, že by celkovú hodnotu vlastného imania niektoré položky samostatne znižovali až takým zásadným spôsobom, že by v dôsledku nich vlastné imanie nadobudlo záporné hodnoty.
Príčinou záporného vlastného imania ale môže byť výsledok hospodárenia - strata, ktorá sa ako súčasť vlastného imania vykazuje so záporným znamienkom, a teda ho znižuje.
V prípade, že obchodná spoločnosť dosiahne za jeden alebo niekoľko rokov kumulatívne vysokú stratu, ktorá prevýši kladné hodnoty všetkých ostatných zložiek vlastného imania spolu a táto strata nebude nijakým spôsobom uhradená, vlastné imanie spoločnosti dosiahne záporné hodnoty.
Ako predchádzať zápornému vlastnému imaniu alebo zmierňovať výšku záporného vlastného imania
Aby obchodná spoločnosť zápornému vlastnému imaniu predišla, musí sa zaoberať jeho príčinou. Väčšinou je ňou aktuálna vysoká strata alebo vysoká strata naakumulovaná za niekoľko predchádzajúcich rokov.
Vykonať opatrenia s rýchlou účinnosťou na odvrátenie výsledku hospodárenia straty a zmeniť ju na výsledok hospodárenia zisk nie je pritom vôbec jednoduché.
Na krytie strát by sa mal používať zákonný rezervný fond (ak ho spoločnosť bola povinná vytvoriť alebo ho vytvorila dobrovoľne), ktorý je určený práve na tento účel. V prípade, že na krytie vysokej straty zákonný rezervný fond nepostačuje, je možné na jeho úhradu použiť aj iné fondy vlastného imania. Ak má obchodná spoločnosť z predchádzajúcich období nerozdelený zisk, môže ho tiež použiť na usporiadanie vzniknutej straty.
Ďalšími možnosťami je napríklad predpísanie úhrady straty priamo spoločníkom alebo o neuhradenú stratu znížiť základné imanie. Nesmie sa však znížiť pod minimálnu hranicu stanovenú Obchodným zákonníkom.
Záporné vlastné imanie môže byť pre firmu existenčným problémom. Pre samotnú spoločnosť je záporné vlastné imanie pre vysokú stratu problémom už len z toho dôvodu, že firma nedosahuje účel, pre ktorý bola založená – dosahovanie zisku.
Záporné vlastné imanie znamená aj to, že celý majetok je financovaný len z cudzích zdrojov tvorených rôznymi druhmi záväzkov. To je vysokým rizikom aj pre samotných veriteľov spoločnosti, že ich pohľadávky nebudú uspokojené. Preto je ochrana veriteľov spoločností so záporným vlastnými imaním upravená aj legislatívne.
Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je obchodná spoločnosť so záporným vlastným imaním a aspoň dvoma veriteľmi povinná podať sama na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o tejto skutočnosti.
Spoločnosť v kríze
Spoločnosť však nemusí mať problém až vtedy, keď bude mať záporné vlastné imanie, ale aj vtedy, ak je pomer jej vlastného imania a záväzkov príliš nízky. Od roku 2016 totiž novelou Obchodného zákonníka nadobudli účinnosť nové ustanovenia o spoločnosti v kríze. Na niektoré aspekty financovania obchodnej spoločnosti v kríze sa vzťahujú osobitné pravidlá. Spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku a rovnako aj vtedy, ak jej úpadok hrozí. Úpadok spoločnosti a hroziaci úpadok sú dve odlišné situácie.
Úpadok spoločnosti definuje § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ako stav, kedy je spoločnosť predlžená alebo platobne neschopná.
Spoločnosť je predlžená vtedy, ak má viac ako jedného veriteľa (má záväzky aspoň voči dvom subjektom) a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu majetku (má záporné vlastné imanie). Spoločnosť je platobne neschopná vtedy, ak nie je schopná plniť 30 dní v lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.
Hroziaci úpadok definuje § 67a Obchodného zákonníka ako nízky pomer vlastného imania a záväzkov. Od roku 2018 platí pre posúdenie hroziaceho úpadku pomer 8 ku 100. Znamená to, že firmy s nízkym vlastným imaním na účely zabránenia kríze budú musieť vlastné imanie zvyšovať, napríklad ďalšími vkladmi vlastníkov do vlastného imania.
Na spoločnosť, ktorá je v kríze z dôvodu nízkeho pomeru vlastného imania a záväzkov, ale aj na tú, ktorá je v kríze z dôvodu predlženia alebo platobnej neschopnosti, sa vzťahujú osobitné pravidlá fungovania upravené v § 67a až § 67i Obchodného zákonníka. Týkajú sa zákazu vrátenia tzv. „plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje“ a zabezpečenia tzv. „záväzkov nahradzujúcich vlastné zdroje“.
Osobitné pravidlá fungovania spoločnosti v kríze majú za cieľ chrániť bežných veriteľov tým, že plnenia napríklad od spoločníkov, členov štatutárnych alebo dozorných orgánov a iných osôb zúčastnených na riadení spoločnosti, ktoré poskytnú spoločnosti v kríze, budú uspokojené až po uspokojení nárokov bežných veriteľov.
Ponorte sa do hĺbky podvojného účtovníctva. Účtovať naučíme aj začiatočníkov. Kurz je akreditovaný Ministerstvom školstva a po absolvovaní získate certifikát.