Nakúpite akcie cez zahraničného brokera, ETF po dvoch rokoch predáte so ziskom alebo si z kryptoburzy pošlete peniaze späť na účet. To, že broker sídli mimo Slovenska a pri výplate vám nestrhol slovenskú daň, ešte neznamená, že príjem nemusíte riešiť.
Daňový rezident Slovenskej republiky zdaňuje podľa § 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov svoje celosvetové príjmy, teda príjmy zo Slovenska aj zo zahraničia.
Pri investíciách však neexistuje jeden spoločný daňový režim. Inak sa posudzuje predaj akcií a ETF, inak dividendy, výnos z podielového fondu a inak kryptomeny. Rozhoduje aj dĺžka držby, trh, na ktorom je cenný papier prijatý na obchodovanie, a to, či investícia patrí do obchodného majetku.
Nie každý investičný príjem patrí do daňového priznania
Do daňového priznania sa nezahŕňa každý predaj investície. Ak je príjem podľa zákona od dane oslobodený, v priznaní sa neuvádza. Typickým príkladom je predaj akcie alebo ETF, ktorý spĺňa podmienky ročného časového testu podľa § 9 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov.
Naopak, ak investor predá cenné papiere skôr, realizuje zisk z kryptomeny alebo dostane dividendy zo zahraničia, môže mu vzniknúť povinnosť príjem zdaniť.
Za rok 2026 je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie, ak jej celkové zdaniteľné príjmy presiahnu 2 983,37 €, prípadne ak nastane iný zákonný dôvod na podanie priznania. Do tejto hranice sa nezapočítavajú príjmy oslobodené od dane ani príjmy, pri ktorých bola daň riadne vysporiadaná zrážkou a zákon ich už nevyžaduje uvádzať v priznaní.
Zamestnanec, ktorý má popri mzde zdaniteľný príjem z investícií, už spravidla nevyrieši celý rok iba ročným zúčtovaním u zamestnávateľa. Príjmy uvádza v daňovom priznaní fyzickej osoby typu B.
Predaj akcií: kedy funguje ročný časový test
Príjem fyzickej osoby z predaja cenných papierov patrí pri súkromnom investovaní medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. e). Veľkou výhodou akcií obchodovaných na regulovanom trhu je oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. k).
Aby bol príjem z predaja v roku 2026 oslobodený, musia byť splnené súčasne tieto podmienky:
- medzi nadobudnutím a predajom cenného papiera uplynul viac ako jeden rok,
- cenný papier je prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu,
- medzi prijatím cenného papiera na regulovaný trh a jeho predajom uplynul viac ako jeden rok,
- cenný papier nebol zahrnutý v obchodnom majetku daňovníka.
Finančná správa napríklad uvádza prípad cenných papierov kúpených v roku 2022 a predaných v máji 2026, ktoré boli už v roku 2022 prijaté na regulovaný trh. Príjem z ich predaja je oslobodený v plnej výške.
Nestačí teda pozrieť sa iba na to, či ste akciu držali rok. Treba overiť aj trh, na ktorom je cenný papier prijatý na obchodovanie, a dátum jeho prijatia na tento trh. Ak sú všetky podmienky splnené, nezdaňuje sa ani vysoký zisk. Oslobodený príjem sa neuvádza do daňového priznania a nevstupuje ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie.
Čo ak akcie predáte skôr ako po roku
Ak podmienky časového testu splnené nie sú, príjem sa zdaňuje podľa § 8. Od predajnej ceny možno odpočítať preukázateľné výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov. Pri viacerých obchodoch sa zdaniteľné príjmy a výdavky v rámci tohto druhu príjmov posudzujú spolu; výdavkami však nemožno vytvoriť daňovú stratu.
Pri zdaniteľnom predaji cenných papierov môže fyzická osoba využiť aj oslobodenie 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i). Ak rozdiel medzi príjmami a výdavkami presiahne 500 €, zdaňuje sa len suma nad túto hranicu.
Príklad: Investor kúpil akcie za 5 000 €, pri nákupe a predaji zaplatil spolu poplatky 50 € a ešte pred uplynutím roka ich predal za 7 000 €.
- Zisk pred oslobodením: 7 000 € – 5 000 € – 50 € = 1 950 €
- Po uplatnení oslobodenia 500 €: 1 950 € – 500 € = 1 450 €
- Do základu dane podľa § 8 vstúpi 1 450 €.
- Ak sa celý tento základ nachádza v prvom daňovom pásme, daň pri sadzbe 19 % predstavuje: 1 450 € × 19 % = 275,50 €
- Z príjmu podľa § 8 vzniká v roku 2026 aj zdravotné poistné vo výške 16 %: 1 450 € × 16 % = 232 €
- Pri tomto modeli je teda daň 275,50 € a zdravotné poistné 232 €.
Sadzba dane z príjmov
Zdaniteľné príjmy z predaja cenných papierov a kryptomien podľa § 8 sa v roku 2026 zahŕňajú do základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) spolu napríklad s príjmami zo zamestnania.
Sadzby sú:
Časť základu dane za rok 2026 | Sadzba |
|---|---|
| do 43 983,32 € | 19 % |
| nad 43 983,32 € do 60 349,21 € | 25 % |
| nad 60 349,21 € do 75 010,32 € | 30 % |
| nad 75 010,32 € | 35 % |
To znamená, že investorovi s vyšším príjmom zo zamestnania nemusí byť celý zisk z predaja akcií zdanený 19-percentnou sadzbou. Časť môže spadnúť do pásma 25, 30 alebo 35 %.
Pre živnostníkov je dôležité, že 15 % sadzba pri príjmoch z podnikania do 100 000 € sa vzťahuje na základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2. Ak živnostník investuje súkromne a predá akcie alebo kryptomeny ako súkromná osoba, zisk podľa § 8 sa nezdaňuje automaticky 15-percentnou sadzbou.
ETF a časový test
Pri ETF nie je rozhodujúca skratka ETF, ale to, aký finančný nástroj investor vlastní a ako ho predáva.
- Ak ide o cenný papier prijatý na regulovaný alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a sú splnené podmienky § 9 ods. 1 písm. k), jeho predaj môže byť po viac ako roku od dane úplne oslobodený rovnako ako pri akciách.
- Ak investor ETF predá pred splnením časového testu, príjem sa posudzuje ako predaj cenného papiera podľa § 8 ods. 1 písm. e) a možno uplatniť oslobodenie 500 €.
Treba však odlíšiť predaj ETF na trhu od vrátenia podielových listov podielovému fondu. Príjem z vyplatenia alebo vrátenia podielového listu upravuje § 7 ods. 1 písm. g). Ročný časový test sa naň nevzťahuje. Pri zahraničnom podielovom fonde si slovenský rezident zdaní kladný rozdiel medzi prijatou sumou a vkladom v daňovom priznaní ako príjem z kapitálového majetku. Sadzba dane z osobitného základu podľa § 7 je v roku 2026 19 %.
Pri akumulačnom ETF, ktorý výnosy reinvestuje vo vnútri fondu a investorovi ich nevypláca, investor priebežne nedostáva samostatný peňažný výnos. Daňový moment preto rieši až pri predaji svojho cenného papiera.
Pri distribučnom ETF treba samostatne posúdiť charakter vyplatenej sumy. Výnos z cenného papiera môže patriť pod § 7 ods. 1 písm. a); nemožno každú distribúciu z ETF automaticky označiť za dividendu a použiť na ňu 7-percentnú dividendovú sadzbu.
Dividendy zo zahraničia
Ak slovenský rezident dostane dividendu od zahraničnej spoločnosti, uvádza ju v slovenskom daňovom priznaní ako súčasť osobitného základu dane podľa § 51e.
Sadzba sa neurčuje podľa toho, v ktorom roku prišli peniaze na účet, ale podľa toho, za aké zdaňovacie obdobie bol zisk spoločnosti vykázaný.
Zisk, z ktorého pochádza dividenda | Sadzba dane v SR |
|---|---|
| roky 2017 – 2023 | 7 % |
| rok 2024 | 10 % |
| rok 2025 a nasledujúce | 7 % |
| dividenda od subjektu z nespolupracujúceho štátu | 35 % |
Ak bola dividenda zdanená už v zahraničí, treba použiť príslušnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Tá určuje, či a v akej výške môže zahraničný štát daň zraziť a akou metódou sa dvojité zdanenie odstráni na Slovensku.
Ak napríklad zahraničná spoločnosť vyplatí slovenskému rezidentovi dividendu zo zisku za rok 2025 a v zahraničí sa z nej v súlade so zmluvou zrazí 15 %, slovenská sadzba je 7 %. Pri metóde zápočtu možno zahraničnú daň započítať najviac do výšky dane pripadajúcej na tento príjem na Slovensku. Dodatočná slovenská daň tak môže byť nulová, dividendu však treba v priznaní uviesť. Finančná správa rovnaký postup uvádza pri dividende zo zisku za rok 2025 z Maďarska.
Z dividend zo ziskov za účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2017 sa zdravotné odvody neplatia.
Kryptomeny v roku 2026: zdaniteľná je aj výmena za inú kryptomenu
Zákon od roku 2025 používa namiesto pojmu virtuálna mena pojem kryptoaktívum. Príjem súkromnej osoby z jeho predaja je podľa § 8 ods. 1 písm. t) ostatným príjmom.
Predajom podľa § 2 písm. ai) nie je iba prevod bitcoinu na eurá. Za predaj sa považuje aj:
- výmena kryptoaktíva za iné kryptoaktívum,
- výmena za tovar alebo iný majetok,
- zaplatenie za službu kryptoaktívom,
- klasický odplatný prevod za peniaze.
To znamená, že výmena bitcoinu za ether môže vytvoriť zdaniteľný príjem, hoci investor neposlal žiadne eurá na svoj bankový účet.
Do základu dane vstupuje príjem znížený o preukázateľné výdavky na jeho dosiahnutie. Pri kúpenom kryptoaktíve ide najmä o obstarávaciu cenu. Ak sú výdavky vyššie ako príjem, daňovú stratu z § 8 vytvoriť nemožno.
V roku 2026 pre kryptomeny neplatí ročný časový test ani oslobodenie 500 € používané pri vybraných príjmoch z predaja cenných papierov.
- Ak človek kúpi bitcoin za 6 000 € a neskôr ho predá za 10 000 €, základ dane je: 10 000 € – 6 000 € = 4 000 €
- Ak sa táto suma nachádza v 19-percentnom pásme, daň predstavuje: 4 000 € × 19 % = 760 €
- Zároveň pri príjme podľa § 8 vzniká zdravotné poistné 16 %: 4 000 € × 16 % = 640 €
- Spolu teda v tomto modelovom prípade pripadá na daň a zdravotné poistné 1 400 €.
Pri kryptomenách navyše od 1. januára 2026 platia nové pravidlá automatickej výmeny informácií podľa DAC8 a CARF. Poskytovatelia služieb kryptoaktív evidujú údaje o používateľoch a transakciách; prvé hlásenia za rok 2026 majú byť podané v roku 2027. Predstava, že transakcie na zahraničnej kryptoburze zostávajú mimo dosahu daňových orgánov, preto v roku 2026 platí ešte menej než v minulosti.
Prečítajte si: Kryptomeny z pohľadu daní a účtovníctva v roku 2026
Odvody z investícií: kedy sa platí zdravotné a sociálne poistenie
Pri investičných príjmoch treba oddeliť daň od odvodov. Zisk môže podliehať dani z príjmov a súčasne vstúpiť do ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Sociálne poistenie sa pri bežnom súkromnom investovaní z príjmov podľa § 7 a § 8 neplatí.
Od 1. januára 2026 je sadzba zdravotného poistného z príjmov z kapitálového majetku a ostatných príjmov, ktoré vstupujú do vymeriavacieho základu, 16 % pre osobu bez zdravotného postihnutia. Zdravotná poisťovňa tieto príjmy zohľadní pri ročnom zúčtovaní podľa údajov z daňového priznania.
Nie všetky kapitálové príjmy podľa § 7 však podliehajú zdravotným odvodom. Do vymeriavacieho základu vstupujú príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. c), f) a h) a § 7 ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov. Pri ostatných príjmoch podľa § 8 sa zdravotné poistné uplatňuje na zdaniteľný príjem, ktorý vstúpil do základu dane.
Pre najčastejšie investície tak platí:
Príjem | Zdravotné poistné | Sociálne poistné |
| Predaj akcií alebo ETF oslobodený časovým testom | nie | nie |
| Zdaniteľný predaj akcií alebo ETF podľa § 8 | 16 % | nie |
| Predaj kryptoaktív podľa § 8 | 16 % | nie |
| Vybrané príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 | 16 % | nie |
| Dividendy zo ziskov za obdobia od roku 2017 | nie | nie |
Zdravotné poistné z príjmov podľa § 7 a § 8 investor neodvádza spolu s daňovým priznaním. Údaje z priznania dostane zdravotná poisťovňa od Finančnej správy a poistné vypočíta v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia.
Čo ak je investícia v obchodnom majetku
Odlišná situácia nastáva, ak fyzická osoba cenné papiere zaradí do obchodného majetku používaného na dosahovanie príjmov podľa § 6 ods. 1 alebo 2. Príjem z predaja takéhoto cenného papiera sa stáva súčasťou príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Mení sa tým aj režim oslobodenia: na cenný papier zahrnutý v obchodnom majetku sa nevzťahuje ročný časový test podľa § 9 ods. 1 písm. k). Predaj teda nebude oslobodený iba preto, že investor cenný papier vlastnil dlhšie ako rok.
Zmena sa môže premietnuť aj do odvodov. Základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 vstupuje do výpočtu vymeriavacieho základu SZČO na zdravotné poistenie. Ak má fyzická osoba zároveň postavenie povinne poistenej SZČO, môže vyšší základ dane ovplyvniť aj jej budúce sociálne odvody. Sociálna poisťovňa pri príjmoch nad zákonom stanovenú hranicu vypočítava vymeriavací základ práve zo základu dane z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Zaradenie investície do obchodného majetku teda automaticky neznamená, že každý investor začne platiť sociálne odvody. Tento dôsledok sa týka fyzickej osoby, ktorej príjem z investície vstupuje do § 6 a ktorá má alebo jej vznikne postavenie povinne poistenej SZČO.
Rozdiel je preto zásadný: pri súkromnom cennom papieri sa zdaniteľný predaj rieši v režime § 8 a sociálne poistenie z neho nevzniká. Pri cennom papieri zaradenom do obchodného majetku sa výsledok predaja presúva do režimu § 6, investor stráca možnosť využiť ročný časový test a príjem môže ovplyvniť aj jeho zdravotné a sociálne odvody.
Kam investičné príjmy uviesť v daňovom priznaní
Za rok 2026 sa daňové priznanie podáva do 31. marca 2027. Ak daňovník dosiahol zdaniteľné príjmy zo zahraničia, môže si oznámením predĺžiť lehotu najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, teda najneskôr do 30. septembra 2027.
Pri fyzickej osobe sa používa tlačivo daňové priznanie typu B.
Zdaniteľný predaj akcií a ETF sa uvádza medzi ostatnými príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. e). Predaj kryptoaktív patrí medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. t). Príjmy z kapitálového majetku sa uvádzajú v časti pre § 7 a zahraničné dividendy v časti osobitného základu dane podľa § 51e.
Predaj cenného papiera úplne oslobodený časovým testom sa do priznania neuvádza. Pri príjmoch v dolároch, librách alebo inej cudzej mene treba sumy prepočítať na eurá podľa pravidiel § 31 zákona o dani z príjmov.
Pri investičných príjmoch rozhodujú detaily: druh finančného nástroja, dátum nákupu a predaja, regulovaný trh, rok zisku, z ktorého bola vyplatená dividenda, aj spôsob realizácie kryptomeny. Pred vyplnením daňového priznania preto nestačí poznať iba výsledný zisk z aplikácie brokera. Potrebujete aj históriu nákupov a predajov, poplatky, potvrdenia o zahraničnej zrážkovej dani a pri cenných papieroch údaje potrebné na posúdenie časového testu.
Chcete lepšie rozumieť pravidlám dane z príjmov? Pozrite si naše kurzy a školenia z oblasti daní alebo využite konzultáciu s našimi lektormi.