Ako Zákonník práce definuje home office
Zákonník práce pojem home office nedefinuje ako samostatný právny režim. V § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce rozlišuje domácku prácu, teleprácu a príležitostnú prácu z domácnosti.
Podľa § 52 ods. 1 ide o domácku prácu, ak zamestnanec pravidelne vykonáva prácu z domácnosti v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti. Ak pritom používa informačné technológie a pravidelne dochádza k elektronickému prenosu dát na diaľku, ide o teleprácu.
Môže ísť napríklad o zamestnanca, ktorý má dohodnuté, že dva dni v týždni pracuje z domu a zvyšok pracovného týždňa na pracovisku zamestnávateľa.
Iný režim upravuje § 52 ods. 2. Za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva z domácnosti iba príležitostne alebo za mimoriadnych okolností, ak s tým zamestnávateľ súhlasí alebo sa na tom so zamestnancom dohodne a druh práce takýto spôsob výkonu umožňuje.
Rozlíšenie je dôležité aj pri posudzovaní spôsobu zabezpečenia stravovania.
Nárok na stravovanie zostáva aj počas práce z domu
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie upravuje § 152 Zákonníka práce. Podľa § 152 ods. 2 má nárok na zabezpečenie stravovania alebo na finančný príspevok na stravovanie zamestnanec, ktorý počas pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Podmienka platí bez ohľadu na to, či zamestnanec daný deň sedí v kancelárii alebo pracuje z domu.
Ak napríklad zamestnanec počas home office odpracuje štandardnú osemhodinovú zmenu, nárok na stravovanie mu vzniká rovnako ako pri práci na pracovisku. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ mu podľa § 152 ods. 2 môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok.
Akým spôsobom môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie
Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie najmä:
- vo vlastnom stravovacom zariadení,
- v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
- prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby.
Pri tretej možnosti ide najmä o stravovacie poukážky, v súčasnosti predovšetkým elektronické stravovacie karty.
Podľa § 152 ods. 4 sa stravovacia poukážka poskytuje v elektronickej forme. Papierová poukážka je možná iba vtedy, ak zamestnanec počas pracovnej zmeny nemôže elektronickú poukážku použiť na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
Od roku 2021 navyše platí, že ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom zariadení ani v zariadení iného zamestnávateľa a nejde o niektorý z osobitných prípadov podľa § 152 ods. 6, musí podľa § 152 ods. 7 umožniť zamestnancovi výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie.
Zamestnanec je svojím výberom viazaný 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti môže zamestnávateľ upraviť vo vnútornom predpise.
Pri pravidelnej telepráci platí osobitné pravidlo
Pre zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu alebo teleprácu obsahuje Zákonník práce osobitné ustanovenie.
Podľa § 152 ods. 6 písm. d) poskytne zamestnávateľ zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a:
- zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení,
- nezabezpečí mu stravovanie v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
- alebo by spôsob zabezpečenia stravovania bol v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
Pri pravidelnej telepráci preto treba odlíšiť tento režim od všeobecnej možnosti výberu podľa § 152 ods. 7.
Pri príležitostnej práci z domu podľa § 52 ods. 2 zamestnanec právne nie je zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu alebo teleprácu podľa § 52 ods. 1. Nárok na stravovanie mu však zostáva, ak počas pracovnej zmeny pracuje viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ musí spôsob stravovania nastaviť podľa pravidiel § 152.
Výška stravného v roku 2026
Výška príspevku na stravovanie sa odvíja od sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. decembra 2025 platí podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 280/2025 Z. z. suma: 9,30 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
Táto suma je rozhodujúca aj pre stravovanie zamestnancov v roku 2026.
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie:
- najmenej 55 % ceny jedla,
- najviac do výšky 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Maximálny zákonný príspevok zamestnávateľa v roku 2026 preto predstavuje: 55 % z 9,30 € = 5,12 €
Minimálna hodnota stravovacej poukážky v roku 2026
Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
- V roku 2026 je teda výpočet: 75 % z 9,30 € = 6,975 €
- Po zaokrúhlení je minimálna hodnota stravovacej poukážky: 6,98 €
- Pri poukážke v minimálnej hodnote 6,98 € musí zamestnávateľ uhradiť najmenej 55 % jej hodnoty: 55 % zo 6,98 € = 3,84 €
Zamestnávateľ teda v roku 2026 pracuje s týmito základnými sumami:
Veličina | Suma v roku 2026 |
|---|---|
| Stravné pri pracovnej ceste 5 – 12 hodín | 9,30 € |
| Minimálna hodnota stravovacej poukážky | 6,98 € |
| Minimálny príspevok zamestnávateľa | 3,84 € |
| Maximálny zákonný príspevok zamestnávateľa | 5,12 € |
Koľko má dostať zamestnanec pri finančnom príspevku
Výšku finančného príspevku upravuje § 152 ods. 8 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj porovnateľným zamestnancom, finančný príspevok má zodpovedať sume, ktorou im zamestnávateľ prispieva na stravovanie.
Suma musí byť zároveň v zákonnom rozpätí. V roku 2026 ide najmenej o 3,84 € za pracovnú zmenu a najviac o 5,12 € za pracovnú zmenu.
Ak teda firma poskytuje zamestnancom stravovaciu kartu v hodnote 7 €, na ktorú prispieva sumou 4 €, porovnateľnému zamestnancovi s nárokom na finančný príspevok poskytne tiež 4 €.
Ak nemá porovnateľných zamestnancov, finančný príspevok musí byť v roku 2026 najmenej 3,84 € a najviac 5,12 €.
Pre mzdové účtovníctvo je dôležitý aj termín poskytnutia stravovania. Stravovacia poukážka alebo finančný príspevok majú zamestnancovi slúžiť na zabezpečenie stravy počas pracovnej zmeny. Preto sa musia poskytovať vopred, nie spätne až po skončení mesiaca spolu so mzdou.
Ak zamestnávateľ vyplatí finančný príspevok dodatočne za už odpracované zmeny, nemusí byť splnený účel stravovania podľa § 152 Zákonníka práce. Takéto plnenie môže mať následne odlišný daňový a odvodový režim. Zamestnávateľ preto určí predpokladaný počet pracovných zmien na nasledujúce obdobie, poskytne príspevok vopred a následne vykoná zúčtovanie podľa skutočne odpracovaných zmien.
Zamestnávateľ môže prispieť aj zo sociálneho fondu
Okrem povinného príspevku podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispieť zamestnancom na stravovanie aj zo sociálneho fondu.
Príspevok upravuje § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.
Výška príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie nie je stanovená pevným maximálnym limitom. Jeho konkrétna výška vychádza z pravidiel používania sociálneho fondu u zamestnávateľa.
Zamestnávateľ tak môže k zákonnému príspevku napríklad 5,12 € pridať ďalšiu sumu zo sociálneho fondu.
Daňové posúdenie príspevku na stravovanie
Pre zamestnávateľa je príspevok na stravovanie poskytnutý za podmienok ustanovených v Zákonníku práce daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
V roku 2026 možno z prostriedkov zamestnávateľa zahrnúť do daňových výdavkov príspevok najviac do sumy 5,12 € na jedno jedlo, ak sú splnené podmienky Zákonníka práce.
Pre zamestnanca je stravovanie alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnutý podľa Zákonníka práce za splnenia zákonných podmienok oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Možno poskytovať stravovanie aj počas dovolenky alebo PN?
Základný zákonný nárok podľa § 152 ods. 2 vzniká za pracovnú zmenu, počas ktorej zamestnanec vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. § 152 ods. 9 Zákonníka práce však umožňuje zamestnávateľovi po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť podmienky poskytovania stravovania.
Môže napríklad:
- poskytovať stravovanie aj počas dovolenky,
- poskytovať ho počas prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti,
- umožniť stravovanie zamestnancom pracujúcim mimo rámca pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
- rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo naň bude prispievať.
Takéto rozšírenie je dôležité zachytiť v interných pravidlách zamestnávateľa.
Zorientujte sa v pracovnoprávnych povinnostiach, mzdách a aktuálnej legislatíve. Na odbornom školení Zákonníka práce a kurzoch mzdového účtovníctva pracujeme s konkrétnymi ustanoveniami zákonov aj ich uplatnením v praxi.