Najdôležitejšie zmeny v Zákonníku práce pre rok 2021 môžeme zhrnúť do nasledovných bodov:
- Zmena definície a podmienok domáckej práce a telepráce (§ 52)
- Možnosť výberu v zabezpečovaní stravovania (§ 152)
- Povinnosť zamestnávateľa umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku (§ 230 ods.2, § 230a)
- Nová možnosť predĺženia skúšobnej doby (§ 45 ods. 2)
- Definícia pojmu zamestnanec trvale starajúci sa o dieťa (§ 40 ods.11)
- Rozšírenie okruhu činností, ktoré môže vykonávať mladistvý zamestnanec (§ 11 ods. 4, 5)
- Posunutie lehoty na štatút žiaka a študenta (§ 227 ods. 1)
- Zavádza sa nový výpovedný dôvod (§ 60 ods. 2 písm. f) - od 1.1.2022
Zmena definície a podmienok domáckej práce a telepráce
Cieľom zmeny bolo odlíšenie od pracovnej cesty alebo prác vykonávaných u klienta. Domácka práca a telepráca musí spĺňať niekoľko znakov:
- ide o prácu, ktorá sa môže vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa, ale prenáša sa do domácnosti zamestnanca,
- práca je pravidelne vykonávaná z domácnosti zamestnanca (pravidelnosťou sa nerozumejú výnimočné udalosti, za ktorých je nevyhnutné v daný deň pracovať z domu ako napr. starostlivosť o dieťa alebo technické problémy na pracovisku).
Rozdiel medzi teleprácou a domáckou prácou určíme podľa toho, že v prípade telepráce sa na výkon práce používa informačná technológia, ktorá sa pravidelne prepája so zamestnávateľom/jeho zákazníkmi, t.j. dochádza k toku údajov. Pri domáckej práci je informačná technológia len jedným z nástrojov na výkon práce.
Na základe novelizovaného znenia zákona musí byť dohoda o domáckej práci alebo telepráci písomne ustanovená v pracovnej zmluve. Rozvrh pracovného času si môže zamestnanec určiť sám.
Zamestnancovi vznikajú pri domáckej práci a telepráci aj ďalšie práva a povinnosti
- bezodkladne informovať zamestnávateľa o technických problémoch v prípade nefunkčnosti pracovného vybavenia, ako aj o iných príčinách, ktoré mu znemožňujú vykonávať prácu
- právo počas odpočinku, ak mu nie je v tomto čase nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť alebo práca nadčas, počas čerpania dovolenky, sviatku, pre ktorý práca odpadla, a prekážky v práci nepoužívať pracovné prostriedky slúžiace na výkon domáckej práce alebo telepráce; odmietnutie vykonať prácu počas tejto doby nesmie zamestnávateľ posudzovať ako nesplnenie povinnosti
- nesmie sa zvýhodniť alebo obmedziť voči porovnateľným zamestnancom s miestom výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa
Dohoda o domáckej práci alebo telepráci prináša aj povinnosti na strane zamestnávateľa
- zabezpečenie technického vybavenia, ktoré je nevyhnutné na výkon domáckej práce alebo telepráce zamestnanca, pokiaľ nevyužíva zamestnanec po dohode vlastné vybavenie (v takom prípade je zamestnávateľ povinný uhrádzať zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastných zdrojov)
- zabezpečenie ochrany spracúvaných a používaných údajov
- informovanie zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického a programového vybavenia, ako aj o následkoch v prípade porušenia týchto obmedzení
- predchádzanie izolácii zamestnanca od ostatných zamestnancov a umožnenie vstupu na pracovisko zamestnávateľa, ak je to možné, za účelom stretnutia sa s ostatnými zamestnancami
- umožnenie prístupu zamestnanca k prehlbovaniu kvalifikácie rovnako, ako v prípade výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa
Možnosť výberu v zabezpečovaní stravovania
Pre zamestnancov sa ustanovuje možnosť výberu medzi stravovacou poukážkou (tzv. stravným lístkom) a finančným príspevkom na stravovanie. Možnosť výberu nepatrí zamestnancom, ktorí majú zabezpečené stravovanie v stravovacom zariadení zamestnávateľa alebo v inom dohodnutom stravovacom zariadení.
Ak došlo zo strany zamestnávateľa pred 31.3.2021 alebo v období od tohto dátumu do konca roka 2021 k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení stravovacích poukážok, nie je povinný do skončenia účinnosti uzatvorenej zmluvy (najneskôr však do 31.12.2021) postupovať podľa vyššie uvedených zmien, teda poskytnúť do 31.12.2021 zamestnancom možnosť výberu medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom.
Povinnosť zamestnávateľa umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku
Novela obmedzuje pôsobnosť odborových organizácií tak, aby na pracovisku zastupovali odborovú organizáciu iba osoby, ktoré sú zároveň v pracovnom pomere so zamestnávateľom. V prípade vzniku pochybností o tom, či medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia odborovej organizácie, rieši prípadné spory o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa rozhodca, na ktorom sa strany sporu dohodnú. Ak k dohode o rozhodcovi strany nedospejú, určí ho na žiadosť ktorejkoľvek z nich Ministerstvo práce.
Nová možnosť predĺženia skúšobnej doby
Novelou zákona dochádza k predĺženiu skúšobnej doby v prípade, ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre vlastnú prekážku v práci celú pracovnú zmenu. V takom prípade sa skúšobná doba predlžuje o jeden kalendárny deň. Dôvodom na predĺženie skúšobnej doby bol vznik situácií, kedy si zamestnávateľ nemohol po istý čas vyskúšať zamestnanca, ako aj čas, po ktorý si zamestnanec nemohol vyskúšať pracovné miesto.
Definícia pojmu zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa
Novým pojmom je aj ,,zamestnanec trvale starajúci sa o dieťa“, pod ktorým Zákonník práce rozumie zamestnanca osobne starajúceho sa o neplnoleté dieťa. Uvedené postavenie vzniká zamestnancovi dňom písomného oznámenia zamestnávateľovi o trvalej starostlivosti o dieťa.
Zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o dieťa má nárok na dovolenku v dĺžke trvania najmenej 5 týždňov. Novelou zákona sa ustanovuje spôsob výpočtu pre prípad, že sa zamestnanec začal alebo prestal starať o dieťa až v priebehu roka. Pomerné zvýšenie dovolenky nad základný rámec sa v uvedenom prípade vypočíta podielom počtu dní starostlivosti o dieťa a počtu dní kalendárneho roka.
Rozšírenie okruhu činností, ktoré môže vykonávať mladistvý zamestnanec
Doteraz platná úprava § 11 Zákonníka práce umožňovala osobám mladším ako 15 rokov a osobám, ktoré neukončili povinnú školskú dochádzku vykonávať len tzv. ľahké práce, a to len v rámci kultúrnych a umeleckých predstavení, športových podujatí a reklamných činností.
Novela zákona rozširuje uvedený okruh činností o pomerne široký pojem ,,iné činnosti“, pokiaľ ide o osobu staršiu ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky. Pôsobnosť obmedzení pri prácach vykonávaných mladistvými zamestnancami sa rozširuje aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Mladiství zamestnanci tak aj v rámci práce na dohodu môžu vykonávať len práce, ktoré neohrozujú ich rozvoj, mravnosť a pri ktorých im je zabezpečená zvýšená starostlivosť. Rovnako platí pre mladistvých aj zákaz práce nadčas, práce v noci, pracovnej pohotovosti, ako aj zákaz vybraných druhov prác, ktoré svojou povahou kladú zvýšené fyzické či psychické nároky na zamestnanca podľa § 175 Zákonníka práce (banícke práce, razenie tunelov, práce s psychickými zvláštnosťami a pod.).
Posunutie lehoty zachovania štatútu žiaka a študenta
Novelizovaný § 227 ods. 1 Zákonníka práce definuje, že žiak strednej školy a študent dennej formy vysokoškolského štúdia bude mať štatút študenta na účely uzatvorenia dohody o brigádnickej práci študentov do 31. októbra toho istého kalendárneho roka, kedy riadne ukončil štúdium na strednej škole / štúdium prvého stupňa vysokoškolského štúdia v dennej forme.
Podľa pozmeneného § 228 ods. 2 bude vo vyššie spomenutom prípade potrebné doložiť doklad o riadnom skončení štúdia.
Zavádza sa nový výpovedný dôvod
Zamestnávateľ je oprávnený dať zamestnancovi výpoveď výlučne na základe zákonom stanovených dôvodov. Novela zákona zavádza nový výpovedný dôvod voči zamestnancovi, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Obe podmienky musia byť splnené súčasne. Aj v tomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné podľa § 76 Zákonníka práce. Táto úprava vstúpi do platnosti do 1.1.2022.
Podrobný prehľad pracovno-právnych vzťahov získate na online kurze Základy personalistiky, ktorý má výborne hodnotenia pre množstvo príkladov a interaktívny prístup našich lektorov.