Živnosť bola dlho najjednoduchší spôsob, ako začať podnikať. Stačilo vybaviť oprávnenie, vystaviť prvé faktúry a pri nižších príjmoch si podnikateľ často nemusel hneď lámať hlavu so sociálnymi odvodmi. Od roku 2026 sa však táto hranica posúva. Mikroodvody zasiahnu najmä SZČO s nízkymi príjmami a začínajúcich podnikateľov po skončení odvodových prázdnin.
Pri vyšších príjmoch sa zároveň otvára otázka, či by podnikateľovi nedávala väčší zmysel s.r.o. Ani tá však nemusí byť automaticky výhodnejšia.
Čo sú mikroodvody a kto ich platí od roku 2026?
Mikroodvody sú nový režim sociálneho poistenia pre SZČO s nízkymi príjmami. Ide o nižšiu mesačnú platbu do Sociálnej poisťovne, ktorá sa od roku 2026 týka najmä tých SZČO, ktoré doteraz povinné sociálne poistenie neplatili.
V roku 2026 je mikroodvod vo výške 131,34 € mesačne. Táto suma sa počíta z osobitného vymeriavacieho základu 396,24 €, čo predstavuje 26 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024. Sadzba poistného je 33,15 %, preto mesačný mikroodvod vychádza na 131,34 €.
Ak príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci rok nepresiahne 2 876,90 €, SZČO sociálne odvody neplatí. Táto suma zodpovedá 10,5-násobku životného minima.
Poznámka: Návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý by mal túto zmenu zaviesť od 1. júla 2026, Národná rada 5. mája 2026 posunula do druhého čítania.
Ak príjem SZČO presiahne 2 876,90 €, ale neprekročí 9 144 €, spadá do režimu mikroodvodu. Pri príjme nad touto hranicou už SZČO začína platiť klasické povinné sociálne odvody podľa dosiahnutého príjmu, najmenej však z minimálneho vymeriavacieho základu.
Prvé mikroodvody sa majú platiť od 1. júla 2026. Do tohto dátumu platí prechodné obdobie. To je dôležité najmä pre živnostníkov, ktorým podľa predchádzajúcich pravidiel povinné sociálne poistenie nevzniklo. Od júla 2026 už môžu spadnúť do nového režimu mikroodvodov.
Minimálne odvody SZČO v roku 2026 vs. mikroodvod
Od 1. januára 2026 sa minimálny vymeriavací základ SZČO na sociálne poistenie zvýšil z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Keďže priemerná mesačná mzda za rok 2024 bola 1 524 €, minimálny vymeriavací základ pre rok 2026 je 914,40 €. Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO je od 1. januára 2026 vo výške 303,11 € mesačne.
K tomu treba pripočítať zdravotné odvody. Minimálny mesačný preddavok SZČO do zdravotnej poisťovne je v roku 2026 pri osobe bez zdravotného postihnutia 121,92 €. Pri osobe so zdravotným postihnutím je minimálny preddavok 60,96 €.
Súhrn minimálnych sociálnych a zdravotných odvodov pri bežnej SZČO bez zdravotného postihnutia tak predstavuje 425,03 € mesačne.
Rozdiel medzi mikroodvodom a minimálnym sociálnym odvodom je zásadný. Mikroodvod je nižšia suma pre nízkopríjmové SZČO. Minimálny sociálny odvod platí povinne poistená SZČO, ktorá už prekročila zákonom určenú hranicu príjmu a jej vymeriavací základ je aspoň na úrovni minima.
| Príjem SZČO za rok 2025 | Sociálne odvody od 1. 7. 2026 |
|---|---|
| do 2 876,90 € | bez sociálnych odvodov |
| od 2 876,91 € do 9 144 € | mikroodvod 131,34 € mesačne |
| nad 9 144 € | klasické sociálne odvody, najmenej 303,11 € mesačne |
Prečo mikroodvod najviac zasiahne malé a vedľajšie podnikanie
Mikroodvod nie je témou pre živnostníka, ktorý fakturuje niekoľko tisíc eur mesačne. Najviac sa dotkne ľudí, ktorí majú živnosť popri zamestnaní, popri dôchodku, popri rodičovskej, pri sezónnej činnosti alebo pri občasných zákazkách.
Ak má niekto zo živnosti príjem niekoľko stoviek eur mesačne, mikroodvod už nie je iba formálny náklad. Je to suma, ktorú treba zaplatiť bez ohľadu na to, či bol mesiac silný alebo slabý. Pri nepravidelných príjmoch preto nebude stačiť pozerať sa na ročný obrat. Dôležité bude aj to, ako často podnikateľ fakturuje, akú má maržu a či živnosť využíva aktívne alebo ju drží len pre prípadnú zákazku.
Príklad 1: SZČO s príjmom 2 500 € za rok
Pri ročnom príjme 2 500 € SZČO neprekročí hranicu 2 876,90 €. Sociálne odvody preto neplatí. Nejde ani o mikroodvod, ani o klasické sociálne odvody. Podnikateľ by mal riešiť najmä zdravotné poistenie podľa svojho statusu, daňové povinnosti a to, či má živnosť zmysel vzhľadom na reálne náklady, administratívu a počet zákaziek.
| Ročný príjem SZČO | Sociálne odvody | Mikroodvod | Podiel sociálnych odvodov na príjme |
|---|---|---|---|
| 2 500 € | 0 € | 0 € | 0 % |
Príklad 2: SZČO s príjmom 5 000 € za rok
Pri ročnom príjme 5 000 € je mikroodvod stále výrazný náklad. Ročne predstavuje 1 576,08 €, čo je 31,52 % z príjmu. Aj tu platí, že nejde o celkové daňovo-odvodové zaťaženie, ale iba o sociálne poistenie v režime mikroodvodu.
Živnosť sa pri tejto sume oplatí najmä vtedy, ak podnikateľ nemá vysoké náklady, fakturuje opakovane a vie príjem posunúť vyššie. Ak však ide len o občasné zákazky v hodnote niekoľkých stoviek eur, po zaplatení mikroodvodu zostane z príjmu výrazne menej. V takom prípade je namieste zvážiť, či živnosť ponechať aktívnu, pozastaviť ju alebo hľadať iný spôsob spolupráce.
Ročný príjem SZČO | Mesačný mikroodvod | Ročný mikroodvod | Podiel mikroodvodu na príjme |
|---|---|---|---|
| 5 000 € | 131,34 € | 1 576,08 € | 31,52 % |
Príklad 3: SZČO s príjmom 8 500 € za rok
Pri príjme 8 500 € je SZČO stále pod hranicou 9 144 €, teda v pásme, kde sa podľa pravidiel pre rok 2026 uvažuje s mikroodvodom. Ročný mikroodvod 1 576,08 € predstavuje 18,54 % z príjmu.
Živnosť už nemusí byť stratová len kvôli mikroodvodu, hoci stále ide o výrazný fixný náklad. Ak podnikateľ pracuje s nízkymi nákladmi a pravidelnými zákazkami, živnosť môže zostať funkčná. Ak má však k príjmu aj materiál, dopravu, prenájom, provízie alebo iné náklady, čistý výsledok môže byť po mikroodvode príliš nízky na to, aby sa živnosť oplatilo držať v pôvodnom režime.
Ročný príjem SZČO | Mesačný mikroodvod | Ročný mikroodvod | Podiel mikroodvodu na príjme |
|---|---|---|---|
| 8 500 € | 131,34 € | 1 576,08 € | 18,54 % |
Príklad 4: SZČO s príjmom 12 000 € za rok
Pri ročnom príjme 12 000 € už SZČO prekračuje hranicu 9 144 €. V takom prípade už ide o klasické povinné sociálne poistenie. Ak vypočítaný vymeriavací základ nedosiahne zákonné minimum, SZČO platí minimálne sociálne odvody.
V roku 2026 je minimálny vymeriavací základ SZČO na sociálne poistenie 914,40 € a minimálne mesačné sociálne poistné je 303,11 €. K tomu sa pri bežnej SZČO bez súbehu pripočítava minimálny zdravotný preddavok 121,92 € mesačne. Celkové minimálne odvody tak predstavujú 425,03 € mesačne.
Ročný príjem SZČO | Sociálne odvody | Zdravotné odvody pri bežnej SZČO bez súbehu | Spolu ročne | Podiel odvodov na príjme |
|---|---|---|---|---|
| 12 000 € | 3 637,32 € | 1 463,04 € | 5 100,36 € | 42,50 % |
Oplatí sa pri nízkom príjme namiesto živnosti založiť s.r.o.?
Pri mikroodvode sa môže zdať, že riešením je založiť si s.r.o. a nepodnikať ako SZČO. Formálne to možné je. Otázka však nie je, či sa to dá, ale či sa to pri nízkom príjme oplatí. S.r.o. má vlastné daňové pravidlá a peniaze na účte firmy nie sú osobným príjmom spoločníka.
V roku 2026 platí pre právnické osoby sadzba dane z príjmov 10 %, ak ich zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100 000 €. Pri zdaniteľných príjmoch nad 100 000 € do 5 000 000 € sa uplatní sadzba 21 % a pri zdaniteľných príjmoch nad 5 000 000 € sadzba 24 %. Pre malú s.r.o. s nízkym obratom teda zvyčajne prichádza do úvahy sadzba 10 %.
To však neznamená, že podnikateľ zaplatí daň 10 % a peniaze môže voľne používať. Najskôr sa zisk zdaní v s.r.o. daňou z príjmov právnickej osoby. Až potom sa môže vyplatiť spoločníkovi ako podiel na zisku, teda dividenda, ktorá sa za zdaňovacie obdobie 2025 zdaňuje zrážkovou daňou 7 %.
Spoločnosť musí viesť podvojné účtovníctvo, podávať daňové priznanie právnickej osoby, zostavovať účtovnú závierku a riešiť firemné peniaze oddelene od osobných. Peniaze na účte s.r.o. nepatria majiteľovi priamo. Ak ich chce použiť pre seba, musí si ich vyplatiť zákonným spôsobom, napríklad ako mzdu, odmenu konateľa alebo podiel na zisku. Každá z týchto možností má daňové alebo odvodové dôsledky.
Prečítajte si: Ako vyberať peniaze zo s.r.o.?
Pri veľmi nízkych príjmoch preto s.r.o. často nerieši problém, iba ho presunie inde. Podnikateľ síce neplatí mikroodvod ako SZČO, ale zaplatí účtovníctvo, administratívu a prípadne daň z príjmu právnickej osoby. Ak je ročný príjem len niekoľko tisíc eur, tieto náklady môžu byť rovnako vysoké alebo vyššie než mikroodvod.
O s.r.o. sa pri nízkom príjme oplatí uvažovať najmä vtedy, ak ide o rozbeh podnikania s jasným plánom rastu. Napríklad, ak podnikateľ už dnes vie, že bude uzatvárať väčšie zmluvy, chce pracovať s obchodným rizikom, potrebuje oddeliť osobný majetok od podnikania alebo bude príjem nechávať vo firme na ďalší rozvoj.
Ak však živnosť slúži len na pár menších faktúr ročne, založenie s.r.o. zvyčajne nie je úspora. Väčší zmysel má prepočítať, či živnosť ponechať aktívnu, pozastaviť ju alebo hľadať iný typ spolupráce. Prechod na s.r.o. by nemal byť únik pred mikroodvodom, ale rozhodnutie, ktoré zodpovedá veľkosti a smeru podnikania.