Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku.
Rozpočet organizácie schvaľuje jej zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtová organizácia s určenými prostriedkami následne samostatne hospodári.
Rozpočtové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. Nemôžu sa zriaďovať na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.
Právne vzťahy medzi verejnými a podnikateľské subjekty
Podnikateľské subjekty (fyzické a právnické osoby), ktoré sa chcú uchádzať o verejné zdroje a vstupovať do právnych vzťahov s verejnými subjektmi, musia byť od 1.2.2017 zaregistrované do Registra partnerov verejného sektora (RPVS). Túto povinnosť upravuje zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je známy ako tzv. protischránkový zákon.
Rozpočtová klasifikácia
Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. v rozpočte verejnej správy, pre sledovanie pohybov na účtoch sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, ktorú majú povinnosť uplatňovať všetky subjekty verejnej správy a územnej samosprávy. Výnimkou v súlade so zákonom č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sú po schválení obecným zastupiteľstvom obce do 2 000 obyvateľov.
Rozpočtová klasifikácia je uverejnená v Opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky č.MF/010175/2004-42 z 8. decembra 2004, triedi a vecne vymedzuje príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy a finančné operácie s finančnými aktívami.
Postupy účtovania pre rozpočtové organizácie upravuje Opatrenie MFSR č. MF/1678/2007-31.(4) Týmto opatrením sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove.
Účtová osnova a rozdiely
Najväčšie rozdiely v účtovej osnove v porovnaní s účtovníctvom pre podnikateľské subjekty môžeme pozorovať
- v účtovej skupine 22 – Účty v bankách, kde sú pridané rozpočtové účty (222, 223, 224, 225),
- v novej účtovej skupine 27 – Návratné finančné výpomoci,
- v účtovej skupine 31, kde sú pridané rozpočtové účty 316, 317, 318 a 319,
- v inej účtovej skupine 35 – Zúčtovanie medzi subjektami verejnej správy,
- v inej účtovej skupine 36 – Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov, záväzky a pohľadávky voči združeniu.
Viditeľné sú aj rozdiely medzi nákladovými a výnosovými účtami:
- iná účtová skupina 55 – Odpisy, rezervy a opravné položky z prevádzkovej a finančnej činnosti a zúčtovanie časového rozlíšenia,
- pridaná účtová skupina 57 - Mimoriadne náklady a 58 – Náklady na transfery a náklady z odvodov príjmov,
- iná účtová skupina 65 – Zúčtovanie rezerv a opravných položiek z prevádzkovej a finančnej činnosti a zúčtovanie časového rozlíšenia,
- pridaná účtová skupina 67 – Mimoriadne výnosy a 68 – Výnosy z transferov a rozpočtových príjmov v štátnych rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách a 69 – Výnosy z transferov a rozpočtových príjmov v obciach, vyšších územných celkoch a v rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách zriadených obcou alebo vyšším územným celkom.
Účtovanie o transferoch
Azda najväčším rozdielom medzi účtovníctvom rozpočtových organizácií a účtovníctvom podnikateľských subjektov je účtovanie o transferoch. Podnikateľské subjekty s účtovaním transferov v účtovníctve nestretávajú vôbec, pretože transfery (dotácie, príspevky a rozpočtové výdavky) prebiehajú medzi subjektmi verejnej správy.
Medzi transfery rozpočtových organizácií patria transfery medzi subjektmi verejnej správy navzájom, transfery od subjektov verejnej správy cudzím jednotkám, transfery z rozpočtu EÚ. Okrem toho sem patria aj granty, ktoré poskytujú cudzie subjekty subjektom verejnej správy. Pojem transfery zahŕňajú vzájomné vzťahy medzi účtovnými jednotkami rozpočtového, mimorozpočtového, peňažného a nepeňažného charakteru. (1)
Účtovanie transferov závisí od toho, či sa o nich účtuje u prijímateľa alebo poskytovateľa transferu a kto je prijímateľom alebo poskytovateľom transferu. Rozdiely účtovania sú aj medzi samotnými subjektmi verejnej správy. Pre transfery sa dá uplatniť pravidlo, že poskytovateľ transferu má náklad, prijímateľ účtuje o poskytnutom transfere ako o záväzku voči subjektu, ktorý transfer poskytol. (2)
Zároveň je rozličný postup účtovania v prípade:
- bežných transferov, ktoré sa vzťahujú na bežné rozpočtové výdavky,
- kapitálových transferov, ktoré sa vzťahujú na kapitálové rozpočtové výdavky.
Tiež je dôležité, či sú transfery účelovo viazané.
Bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe ako bežný transfer po 1. októbri rozpočtového roka, pričom ich nebolo možné použiť do konca príslušného rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka.
Účelovo viazané kapitálové výdavky je možné použiť aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, na ktorý boli rozpočtované.
Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov SR a Európskej únie a účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi SR a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel.
Účel použitia výdavkov môže vláda zmeniť. Pri zmene účelu použitia na bežné výdavky je tieto možné použiť len do konca rozpočtového roka, v ktorom bol zmenený účel použitia výdavkov. Použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom a nevyčerpané prostriedky sa nevracajú, ak nepresiahnu 5 €. (3)
Účtovanie transferov, bežných transferov a kapitálových transferov upravuje Opatrenie MFSR č. MF/1678/2007-31. (4)
Účtovná závierka rozpočtovej organizácie
Rozpočtové organizácie sa pri zostavovaní účtovnej závierky riadia Opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky. (5)
Rozdiel medzi účtovnou závierkou podnikateľských subjektov a subjektov verejnej správy je najmä v tom, že rozpočtové organizácie majú povinnosť predkladať finančné výkazy. Pod pojmom finančné výkazníctvo sa na účely tohto príspevku chápe účtovná závierka, a to či už individuálna, alebo konsolidovaná, výročné správy k účtovným závierkam a výkazy známe pod skratkou FIN. (6)
Rozsah finančného výkazníctva pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky:
1. účtovná závierka
- individuálna účtovná závierka (IUZ),
- konsolidovaná účtovná závierka (KUZ),
2. výročná správa
- k individuálnej účtovnej závierke,
- ku konsolidovanej účtovnej závierke,
3. FIN výkazy, v členení pre rok 2020 na:
- rozpočtový výkaz FIN 1-12 o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách,
- štatistický výkaz FIN 2-04 o vybraných údajoch z aktív a z pasív,
- štatistický výkaz FIN 3-04 o finančných aktívach podľa sektorov,
- štatistický výkaz FIN 4-04 o finančných pasívach podľa sektorov,
- štatistický výkaz FIN 5-04 o dlhových nástrojoch a vybraných záväzkoch,
- štatistický výkaz FIN 6-04 o bankových účtoch a záväzkoch obcí, vyšších územných celkov a nimi zriadených rozpočtových organizácií
Nakoľko ide o komplexnú a pokročilú účtovnícku problematiku, odporúčame náš videokurz, ktorý sa venuje účtovníctvu rozpočtových organizácií.
Použité zdroje:
1. Zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy
3. Bežné transfery a kapitálové transfery z pohľadu rozpočtovníctva a účtovníctva
4. Opatrenie MFSR č. MF/1678/2007-31
5. Opatrenie MFSR č. MF/25755/2007-31
6. Výkazníctvo subjektov verejnej správy (výkazy FIN 1-12 až FIN 6-04)