Čo je to dvojité zdanenie? Pre zamedzenie je dôležité správne určenie rezidentstva

Dane 10.8.2023 Michaela Struhárová
Stačí malá chyba pri podávaní daňového priznania a zo svojho príjmu zaplatíte daň dvakrát. Na zamedzenie dvojitého zdanenia slúžia medzinárodné zmluvy a metódy zápočtu alebo vyňatia príjmov.
dvojite-zdanenie-praca-zahranicie.jpg

Každá krajina na svete má svoj vlastný daňový systém a iné odvodové zaťaženie. Príjmy, ktoré dosiahneme kdekoľvek na svete za svoju, či už aktívnu alebo pasívnu prácu musíme zdaniť, čím prevažne nechcene prispejeme do štátneho rozpočtu danej krajiny. 

Každý daňovník sa snaží, aby jeho odvodová povinnosť bola čo najnižšia a nikto netúži odvádzať daň z príjmov dvakrát. Kedy vzniká riziko dvojitého zdanenia a ako mu zabrániť?

Dvojité zdanenie: kľúčové je správne určenie rezidentstva

Typické riziko dvojitého zdanenia nastáva, keď síce žijete na Slovensku, ale pracujete v zahraničí. Riziko dvojitého zdanenia nastáva vo chvíli, keď si vaše príjmy majú právo zdaňovať dve krajiny. Chvíľka nepozornosti pri podávaní daňového priznania môže viesť k tomu, že zo svojich zarobených peňazí odvediete daň z príjmu dvakrát. 

K správnemu pochopeniu zdanenia medzinárodných príjmov je dôležité určiť rezidentstvo daňovníka. Tam kde je občan rezidentom, tam aj zdaňuje svoje celosvetové príjmy. Podľa slovenskej legislatívy (§ 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov) je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou t.j. rezident, každá fyzická osoba, ktorá má na území Slovenska trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Právnická osoba je rezidentom Slovenska v prípade, že má na území Slovenska sídlo alebo miesto skutočného vedenia. Všetky ostatné osoby, ktoré nespĺňajú podmienky, sa považujú za nerezidentov Slovenska.

Môže nastať však situácia, že dve krajiny majú rozdielne kritériá na určenie rezidentstva a fyzická osoba je zrazu v situácii, kedy sa stáva rezidentom súčasne v dvoch krajinách. V takomto prípade je potrebné použiť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a určiť len jeden štát, v ktorom bude daňovník rezidentom. Každá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia má tzv. rozhraničovacie kritériá. Pri rozhraničovaní dvojitej rezidencie je potrebné uplatniť vymedzené kritériá v zmluve postupne v poradí, v akom sú uvedené. 

Rozhraničovacie kritériá sú:

Aké druhy príjmov upravuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia?

Väčšina krajín má však uzavreté zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tieto zmluvy vychádzajú z Modelovej zmluvy OECD. Konkrétna zmluva následne preberá jednotlivé druhy príjmov, ktoré majú byť bilaterálne upravené, samozrejme s podmienkami, ktoré upravujú zdanenie.

Príjmy, ktoré sú obsiahnuté v Modelovej zmluve OECD a následne v jednotlivých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia:

V súčasnosti má Slovenská republika uzatvorených 70 bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Na svete je však podstatne viac krajín ako má Slovensko uzatvorených zmlúv. S krajinami, s ktorými nemá Slovensko uzatvorenú bilaterálnu zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia sú zväčša krajiny, s ktorými má Slovensko veľmi malé množstvo obchodných transakcií, prípadne sú to krajiny známe tiež ako daňové raje.

V prípade neexistencie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, budú dosiahnuté príjmy z nezmluvného štátu podliehať zdaneniu výhradne podľa ustanovení v národnej legislatíve t.j. zákona o dani z príjmov.

Metódy riešenia dvojitého zdanenia

Dvojité zdanenie vzniká v prípade, ak dosiahnutý príjem môže podliehať rovnakej dani v dvoch štátoch. Jednotlivé štáty sa preto snažia zabrániť dvojitému zdaneniu buď formou jednostranných opatrení (na Slovensku je to ustanovenie § 45 Zákona o dani z príjmov), alebo pomocou bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Vo väčšine zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia sa objavujú dve metódy, a to metóda vyňatia a metóda zápočtu.

Metóda vyňatia

Metóda vyňatia príjmov znamená v praxi to, že príjmy, ktoré boli zdanené v zahraničí, sa prostredníctvom vyňatia odstránia zo základu dane v štáte rezidentstva. Výsledkom je, že základ dane je teda ponížený o časť príjmov, ktoré už boli zdanené v zahraničí. 

Metóda vyňatia príjmov sa uplatní, ak rezidentovi plynú príjmy zo závislej činnosti:

Metóda zápočtu

Metóda zápočtu dane spočíva v tom, že daň zaplatenú v zahraničí si daňovník započíta s daňou na úhradu, ktorej výšku si vypočítal z príjmov zo zdrojov v zahraničí podľa slovenského zákona o dani z príjmov. Ak boli príjmy zo zahraničia zdanené nižšou sadzbou dane, daňovník je povinný doplatiť rozdiel na dani na Slovensku.

V praxi je využívaná viac metóda vyňatia, pretože je vo väčšine prípadov výhodnejšia a zákon o dani z príjmov to umožňuje.

Príklad: Kedy príjem zo zahraničia priamo ovplyvní výšku dane z príjmu na Slovensku?

Pani Anna mala otvorenú živnosť január až jún 2023 na Slovensku. Mesačne si fakturovala sumu 1 200 eur. Za obdobie január až jún vyfakturovala sumu 1 200 eur x 6 mesiacov = 7 200 eur. Platila si len odvody do zdravotnej poisťovne. Odvody za toto obdobie boli vo výške 503,16 eur. Pri daňovom priznaní si bude uplatňovať paušálne výdavky, čo bude predstavovať sumu 4 320 eur.  Základ dane z príjmov zo Slovenska bude 7 200 eur - 4 320 eur - 503,16 = 2 376,84 eur.

V júli 2023 začala pracovať v Nemecku kde jej hrubá mzda je vo výške 2 500 eur. Do konca roka 2023 bude mať pani Anna hrubú mzdu zo zahraničia vo výške 15 000 eur. Odvody v zahraničí za toto obdobie budú v sume 3 000 eur. Základ dane z príjmov zo zahraničia bude vo výške 12 000 eur. Pri podaní daňového priznania použije pani Anna metódu vyňatia príjmu a teda sumu 12 000 eur vyjme zo základu dane.

Ako sa to premietne do daňového priznania za rok 2023?

Úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov bude vo výške 15 000 eur. Čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti bude vo výške 12 000 eur.

Zo živnosti vykáže pani Anna v daňovom priznaní čiastkový základ dane vo výške 2 376,84 eur. 

Súčet čiastkových základov dane bude vo výške 14 376,94 eur. Uplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 4 922,82 eur. Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť bude vo výške 9 454,12 eur. Následne použije metódu vyňatia príjmu a vyjme svoj základ dane z príjmov zo zahraničia vo výške 12 000 eur. 

Háčik je však v tom, že nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatní na súčet čiastkových základov dane. To znamená, že pani Anna bude musieť odviesť daň z celého čiastkového základu dane dosiahnutého zo živnosti a zaplatiť tak daň vo výške 356,53 eur. Keby nemala príjem zo zahraničia a mala by len príjem zo živnosti jej daňová povinnosť by v našom príklade bola 0 eur.

Potrebujete k svojej práci znalosť špecifických paragrafov zákona o dani z príjmov? Prihláste sa na naše odborné školenie (prípadne si dohodnite individuálny termín), kde sa tiež dozviete najnovšie zmeny. 

© 2014 - 2024 Agentúra JASPIS. Všetky práva vyhradené.