
Pri príjmoch plynúcich zo zdrojov v zahraničí je dôležité určiť, či je daňovník rezidentom SR. Rezidentom SR je občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Daňovník ako rezident SR je povinný vyrovnať si v SR svoju celosvetovú daňovú povinnosť a do daňového priznania uviesť príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
Povinnosť podať daňové priznanie má každý daňvoník, ktorého celkové zdaniteľné príjmy za predchádzajúci rok presiahli sumu 2 876,90 €.
Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
Aby sa príjmy nezdaňovali raz v krajine, kde vznikli, a druhýkrát na Slovensku, Slovenská republika má s mnohými štátmi uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tieto zmluvy určujú, akým spôsobom sa bude postupovať, keď má daňovník príjem zo zahraničia. Používajú sa dve metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to metóda zápočtu dane a metóda vyňatia príjmov.
- Metóda zápočtu dane znamená, že príjem zo zahraničia sa uvedie v slovenskom daňovom priznaní a započíta sa do celkového základu dane. Daň zaplatená v zahraničí sa však od slovenskej dane odpočíta, najviac však do výšky dane, ktorá pripadá na tento príjem podľa slovenských pravidiel. Vďaka tomu sa príjem nezdaní dvakrát, ale doplatí sa prípadný rozdiel, ak je slovenská daň vyššia.
- Metóda vyňatia príjmov funguje jednoduchšie. Príjem zo zahraničia sa síce v daňovom priznaní uvedie, ale zdaneniu na Slovensku nepodlieha. Do slovenského základu dane sa teda nezapočíta, pretože už bol zdanený v krajine, kde vznikol.
Prečítajte si: Čo je to dvojité zdanenie? Pre zamedzenie je dôležité správne určenie rezidentstva
Ako uviesť príjmy zo živnosti v daňovom priznaní
V prípade, ak rezident SR podniká v zmluvných štátoch, pri zdaňovaní príjmov je rozhodujúci vznik stálej prevádzkarne. Svoje príjmy zdaňuje v zahraničnom štáte, ak daňovníkovi na jeho území vznikne stála prevádzkareň, prostredníctvom ktorej tam vykonáva svoju činnosť. Ak daňovníkovi stála prevádzkareň v zahraničí nevznikne, svoje príjmy zdaňuje len v SR.
PRÍKLAD
Uvedieme si príklad živnostníka Antona, rezidenta SR, ktorý v prechádzajúcom roku prevádzkoval živnosť v Českej republike na základe českého živnostenského oprávnenia. V ČR odvádzal aj príspevky na zdravotné a sociálne poistenie. Vedie jednoduché účtovníctvo a iné príjmy v roku 2025 nemal. Je slobodný a bezdetný.
Poznámka: Keďže daňovníkovi vznikla na území ČR stála prevádzkareň (vykonáva činnosť na základe českého živnostenského oprávnenia), je povinný podať v Českej republike daňové priznanie k dani z príjmov a zaplatiť daň.
Antonove príjmy zo stolárskej činnosti v predchádzajúcom roku boli vyššie ako 2 876,90 €. Je teda povinný podať daňové priznanie za rok 2025 aj na SR, kde uvedie príjmy zo živnosti v Česku. Za účelom zamedzenia dvojitého zdanenia uplatní metódu zápočtu dane zaplatenej v zahraničí. Pri vypĺňaní použije tlačivo k dani z príjmov fyzickej osoby typ B. Príjmy a poistné uvedené v českých korunách prepočíta v súlade s ustanovením § 31 ods.1 zákona o dani z príjmov.
- Jeho úhrn zdaniteľných príjmov zo živnosti v roku 2025 bol 31 000 €.
- Suma výdavkov zo živnosti v ČR v roku 2025 bola 19 200 €.
- Poistné na zdravotné a sociálne poistenie bolo vo výške 3 700 €.
- Suma zaplatenej dane z príjmov v ČR bola 26 000 CZK (prepočítané na eurá 1053,14 €)
Daň z príjmov zaplatenú v českých korunách Anton prepočítal priemerným ročným kurzom vyhláseným NBS za rok 2025, ktorý bol 24,6879 CZK/€.
Ako postupovať pri vypĺňaní daňového priznania v SR?
Na prvej strane daňového priznania označí Anton druh daňového priznania, uvedie rodné číslo a rok, za ktorý podáva daňové priznanie.
V riadku 03 uvedie hlavnú činnosť kódom SK NACE. Klasifikácia kódov je k dispozícii na internetovej stránke nace.sk. V našom prípade ide o 43320 - Stolárske práce.
V oddieli I. uvedie osobné údaje. Riadky 12 až 17 nevypĺňa.
V oddieli II. vyplní iba riadky 27 a 28, kde uvedie svoje telefónne číslo a e-mailovú adresu.
Oddiel III. a IV. nevypĺňa. Nevypĺňa tiež oddiel V. nakoľko nemal v roku 2025 príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 Zákona o dani z príjmov.
Pokračuje oddielom VI. V tabuľke č.1, do riadku 02 uvedie úhrn príjmov zo živnosti v ČR prepočítaný na eurá bez prípadných odpočítateľných položiek, čiže hodnotu 31 000 €. Uvedie sem tiež výdavky vzťahujúce sa k príjmom z podnikania, čiže sumu 19 200 €. Tie isté sumy uvedie aj do riadku číslo 10.
Pod tabuľkou č. 1 daňovník zaškrtne políčko „Spĺňam podmienky pre mikrodaňovníka“. Ďalej zaškrtne možnosť “Uplatňujem preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona” a uvedie tiež „Preukázateľne zaplatené poistné z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2“ v sume 3 700 eur.
Údaje z tabuľky č. 1 sa prenesú do riadku 39 a 40. V riadku 41 formulár automaticky (cez dvojklik) vypočíta základ dane v našom prípade je to suma 11 800 €. Údaj z riadku 41 sa prenesie do riadku 45.
Do riadku 55 sa prenesie údaj z riadku 45 daňového priznania. Do riadku 57 sa prenesie základ dane z riadku 55 vo výške 11 800 €.
Oddiel VII. a VIII. nevypĺňame.
Výpočet daňovej povinnosti
Dostávame sa k oddielu IX. - výpočet dane.
Do riadku 72 sa prenáša údaj z riadku 57. V riadku 73 uvedieme nezdaniteľnú časť základu dane (dvojklikom formulár sumu vyplní automaticky).
V riadku 77 uvedieme sumu nezdaniteľnej časti z riadku 73.
V riadku 90 uvedieme sumu 0. Nakoľko daňovník nemal príjmy zo závislej činnosti, môže použiť celú výšku nezdaniteľnej časti základu dane a v riadku 91 uvedieme sumu 5 753,79 eur. Riadok 92 predstavuje rozdiel základu dane a nezdaniteľnej časti (11 800 € - 5 753,79 € = 6046,21 € ). Riadok 94 predstavuje súčty riadkov 92 + 93 = 6 046,21 €. V riadku 95 uvedieme zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti v sume 31 000 eur. Daň je vypočítaná v riadku 96.
Pokračujeme riadkom 100, kde Anton uvedie úhrn príjmov (základov dane) zo zdrojov v zahraničí znížené o súvisiace výdavky. Do riadku 101 uvedie daň zaplatenú v zahraničí prepočítanú na menu euro v hodnote 1053,14 €. V riadku 102 je uvedený výpočet percenta dane na účely zápočtu.
Aká časť z dane zaplatenej v zahraničí sa môže započítať vidíme v riadku 103.
Postupujeme podľa vzorca: [(r.99 alebo r. 96) x r. 102]:100 = 906,93 €.
Výška uznanej dane na zápočet je v riadku 104 (max. do sumy na riadku 101) a daňová povinnosť je uvedená v riadku 105.
Údaj z riadku 105 sa prenáša do riadku 115 a 116, čiže suma 0 €. Tá istá hodnota sa uvedie do riadku 118 a 124.
Daň na úhradu je uvedená v riadku 135.
Oddiel X. a XI. nevypĺňame. Anton tiež nevyužije inštitút poukázania 2 % dane na osobitné účely, čo vyznačí v oddieli XII.
V oddieli XIII. uvedie údaje o príjmoch a výdavkoch zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú súčasťou základu dane. Ide o detaily ako kód štátu, druh príjmu, dosiahnuté príjmy a uplatnené výdavky a tiež výdavky na preukázateľne zaplatené povinné zahraničné poistenie.
V časti pre osobitné záznamy uvedie Anton informáciu, že na prepočet meny použil priemerný ročný kurz ECB 24,6879 CZK.
Počet príloh daňového priznania uvedie do riadku 153 (číslo 8). Anton pripojí prílohu č.1 až 4 (aj keď ich nevypĺňa), potvrdenie o zaplatení dane v ČR a účtovnú závierku v jednoduchom účtovníctve.
Na tejto strane tiež uvedie dátum a podpíše sa.
Stiahnite si vyplnené daňové priznanie z nášho príkladu.