Novinkou je povinná registrácia v systéme Finančnej spravodajskej jednotky (FSJ). Tá sa po novom nebude týkať iba subjektov, ktoré už potrebovali podať hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii. Registrácia sa stáva zákonnou povinnosťou pre všetky povinné osoby.
Pre externých účtovníkov to znamená, že AML už nemožno brať len ako formálnu smernicu. Povinná osoba musí mať nastavený systém práce s klientom, identifikáciu konečného užívateľa výhod, posudzovanie rizík, pravidlá pre neobvyklé obchodné operácie, školenia aj registráciu v elektronickom systéme goAML.
Čo je AML a prečo sa týka aj účtovníkov
Skratka AML vychádza z anglického označenia Anti-Money Laundering. Ide o opatrenia proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a proti financovaniu terorizmu.
Externý účtovník vidí faktúry, hotovostné operácie, prevody, vlastnícke zmeny, prepojenia medzi firmami aj pohyby, ktoré nemusia zodpovedať bežnej podnikateľskej činnosti klienta. Preto zákon zaraďuje medzi povinné osoby účtovníkov, ktorí poskytujú služby ako podnikatelia.
Povinnou osobou je najmä externý účtovník, teda SZČO alebo účtovná spoločnosť, ktorá vedie účtovníctvo pre iné osoby. Interný účtovník v pracovnom pomere obvykle nie je samostatnou povinnou osobou iba preto, že spracúva účtovníctvo svojho zamestnávateľa. Rozhodujúce je, či účtovnícke služby poskytuje ako podnikateľ pre tretie osoby.
Koho sa týka novela AML zákona
Novela sa dotýka všetkých povinných osôb podľa AML zákona. Pri účtovníckej a daňovej oblasti ide najmä o:
- externých účtovníkov,
- účtovné firmy,
- audítorov,
- daňových poradcov,
- osoby poskytujúce poradenské služby v oblasti daní,
- ďalšie subjekty, ktoré patria medzi povinné osoby podľa zákona.
Pre účtovníkov je dôležité, že povinnosti nevznikajú až vtedy, keď sa objaví podozrivá transakcia. Povinnosti existujú už pri nadviazaní obchodného vzťahu s klientom. Účtovník musí klienta identifikovať, poznať účel spolupráce, zistiť konečného užívateľa výhod a vedieť vyhodnotiť, či klient alebo jeho transakcie nepredstavujú zvýšené riziko.
Najdôležitejšia zmena: povinná registrácia v systéme FSJ
Novela zavádza všeobecnú registračnú povinnosť pre povinné osoby v systéme FSJ, ktorý sa používa na elektronické podávanie hlásení o neobvyklých obchodných operáciách.
Pred novelou bola registrácia najmä technickým predpokladom na podanie hlásenia. Ak povinná osoba nikdy nepodávala hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii, často nebola v systéme zaregistrovaná. Po novom už tento prístup nestačí.
Registrácia sa stáva samostatnou povinnosťou. Povinná osoba sa musí registrovať bez ohľadu na to, či už niekedy hlásila neobvyklú obchodnú operáciu.
Existujúce povinné osoby majú lehotu na registráciu do 30. novembra 2026. Nové povinné osoby, ktoré začnú vykonávať činnosť po 1. júni 2026, sa musia zaregistrovať do 30 dní odo dňa, keď sa stali povinnou osobou. Lehota sa počíta individuálne od začatia činnosti.
Prečo je registrácia dôležitá
Registrácia má praktický význam pre štát aj pre samotné povinné osoby. FSJ vďaka registrácii získa presnejší prehľad o tom, ktoré subjekty patria medzi povinné osoby. Zároveň s nimi vie komunikovať pri nových rizikách, metodických usmerneniach, medzinárodných sankciách alebo zmenách v pravidlách.
Pre účtovníka má registrácia ešte jeden dôležitý dôsledok. Ak zistí neobvyklú obchodnú operáciu, musí bezodkladne konať. Ak by sa do systému registroval až v momente, keď potrebuje podať hlásenie, stráca čas a zvyšuje riziko, že nesplní zákonnú povinnosť včas.
Registrácia preto nie je administratívna formalita „do zásoby“. Je to technické minimum, bez ktorého sa povinná osoba nevie pripraviť na situáciu, keď bude musieť konať okamžite.
Program vlastnej činnosti nestačí mať len formálne
Jednou zo základných povinností účtovníka ako povinnej osoby je program vlastnej činnosti, ktorý sa označuje ako AML smernica. Dokument má opisovať, ako účtovník predchádza legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Program má zodpovedať tomu, akých klientov účtovník obsluhuje, aké služby poskytuje a aké riziká pri nich môžu vzniknúť.
AML smernica by mala riešiť najmä:
- hodnotenie a riadenie rizík,
- identifikáciu klienta,
- overovanie klienta,
- zisťovanie konečného užívateľa výhod,
- postup pri politicky exponovaných osobách,
- pravidlá pri neobvyklých obchodných operáciách,
- ohlasovaciu povinnosť voči Finančnej spravodajskej jednotke,
- zákaz informovať klienta o hlásení,
- archiváciu dokumentácie,
- školenie zamestnancov a spolupracovníkov.
Po novele je vhodné AML smernicu aktualizovať najmä o registračnú povinnosť v systéme FSJ, postup práce so systémom goAML a spresnené pravidlá pri zisťovaní konečného užívateľa výhod.
Účtovník musí vedieť, komu poskytuje služby
KYC, teda Know Your Customer, je základnou súčasťou AML povinností. Účtovník musí klienta identifikovať ešte pred nadviazaním obchodného vzťahu.
Pri fyzickej osobe ide najmä o overenie totožnosti a základných údajov. Pri právnickej osobe treba pracovať aj s údajmi o spoločnosti, osobách oprávnených konať, vlastníckej štruktúre a konečnom užívateľovi výhod.
Účtovník by mal rozumieť aj tomu, prečo klient jeho služby potrebuje, akú činnosť vykonáva a aký typ transakcií možno pri jeho podnikaní očakávať. Bez toho sa nedá posúdiť, či sú konkrétne doklady a finančné pohyby bežné alebo rizikové.
Príklad: inak vyzerá bežná hotovostná práca pri maloobchode, inak pri poradenskej firme bez prevádzky a zamestnancov. Rovnaká transakcia preto môže byť pri jednom klientovi štandardná a pri inom dôvodom na preverenie.
Konečný užívateľ výhod po novele
Novela AML zákona spresňuje aj oblasť konečného užívateľa výhod (KÚV). Pre účtovníkov je to dôležité najmä pri právnických osobách, zahraničných vlastníckych štruktúrach, zvereneckých fondoch a podobných právnych usporiadaniach.
Účtovník nemá zostať iba pri formálnom údaji z registra, ak má dôvod pochybovať o jeho správnosti alebo úplnosti. Povinnosťou je zistiť, kto má z klienta skutočný prospech alebo kto ho reálne kontroluje.
Pri jednoduchých slovenských spoločnostiach môže byť identifikácia KÚV relatívne priamočiara. Pri reťazení spoločností, zahraničných vlastníkoch, zmenách v štruktúre alebo pri osobách s nepriamym vplyvom už musí účtovník postupovať dôkladnejšie.
Novela zároveň venuje pozornosť aj zvereneckým fondom a obdobným zahraničným štruktúram. Pri nich môže byť konečným užívateľom výhod nielen zriaďovateľ alebo príjemca, ale aj správca, osoba vykonávajúca dohľad alebo iná osoba s reálnym vplyvom.
Elektronický systém goAML na hlásenie neobvyklých operácií
Hlásenia o neobvyklých obchodných operáciách sa podávajú elektronicky prostredníctvom systému goAML. Tento systém slúži na komunikáciu povinných osôb s Finančnou spravodajskou jednotkou.
Pri hlásení sa vypĺňajú údaje o povinnej osobe, klientovi, prípadných súvisiacich osobách, transakcii a dôvodoch podozrenia. Pri právnickej osobe je dôležitá aj identifikácia konečného užívateľa výhod.
Pre účtovníkov je dôležité, aby mali údaje o klientovi pripravené ešte pred tým, než vznikne problém. Ak AML dokumentácia, KYC dotazník a informácie o KÚV nie sú priebežne vedené, hlásenie sa v kritickej situácii pripravuje ťažšie.
Kedy má účtovník spozornieť
Účtovník nie je vyšetrovateľ. Zároveň však nemôže ignorovať transakcie alebo dokumenty, ktoré nezodpovedajú tomu, čo o klientovi vie.
Rizikové môžu byť napríklad:
- vysoké hotovostné operácie bez ekonomického dôvodu,
- časté prevody do rizikových krajín,
- opakované platby v menších sumách, ktoré spolu tvoria vysoký objem,
- transakcie mimo bežného predmetu podnikania klienta,
- náhle a neodôvodnené zmeny vlastníckej štruktúry,
- nejasný pôvod finančných prostriedkov,
- odmietanie poskytnúť podklady,
- neúplné alebo podozrivé dokumenty,
- platby tretím stranám bez zjavnej súvislosti s obchodom,
- ceny výrazne mimo bežnej trhovej úrovne.
Účtovník má posudzovať súvislosti. Ak transakcia nezapadá do podnikania klienta, klient nevie alebo nechce vysvetliť jej účel a chýbajú k nej dôveryhodné doklady, nejde o bežnú administratívnu nepresnosť.
Čo robiť pri neobvyklej obchodnej operácii
Ak účtovník vyhodnotí operáciu ako neobvyklú, musí postupovať podľa AML zákona a svojho programu vlastnej činnosti.
Základom je bezodkladné oznámenie FSJ. Ak má účtovník priamu kontrolu nad vykonaním operácie, môže prichádzať do úvahy aj zdržanie operácie. V účtovníckej praxi však účtovník často len spracúva podklady a nemá priamu možnosť zastaviť samotný finančný tok. O to dôležitejšia je ohlasovacia povinnosť.
Zásadné pravidlo je zákaz takzvaného tip-offu. Účtovník nesmie klienta upozorniť, že podal hlásenie alebo že vo veci prebieha preverovanie. Informovanie klienta by mohlo zmariť ďalší postup orgánov a predstavuje samostatné porušenie zákona.
Archivácia a školenia
AML povinnosti nekončia vyplnením dotazníka pri začiatku spolupráce. Účtovník musí uchovávať dokumentáciu a záznamy, ktoré súvisia s identifikáciou klienta, hodnotením rizík, KÚV, obchodným vzťahom a prípadnými neobvyklými obchodnými operáciami.
Dôležité sú aj školenia. Ak má účtovník zamestnancov alebo spolupracovníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s klientmi, dokladmi alebo transakciami, musia vedieť rozpoznať rizikové situácie a poznať interný postup. V účtovníckej firme má každý vedieť, čo robiť, ak klient prinesie neštandardné doklady, odmieta vysvetliť pôvod peňazí alebo žiada spracovať transakciu, ktorá ekonomicky nedáva zmysel.
Čo má účtovník urobiť po novele
Po novele AML zákona by si externý účtovník mal skontrolovať celý AML proces, nielen samotnú registráciu v systéme FSJ. Dôležité je najmä to, aby mal aktuálny program vlastnej činnosti, nastavený KYC dotazník, postup na identifikáciu a overenie konečného užívateľa výhod, pravidlá na hodnotenie rizikovosti klienta a interný postup pri neobvyklej obchodnej operácii.
Súčasťou kontroly má byť aj archivácia dokumentácie, preškolenie zamestnancov a spolupracovníkov a jasné pravidlo, že klient nesmie byť informovaný o podanom hlásení alebo prebiehajúcom preverovaní.
Samostatnú pozornosť si zaslúži registrácia v systéme FSJ. Existujúci účtovníci majú registračnú lehotu do 30. novembra 2026. Noví účtovníci, ktorí sa stanú povinnou osobou po 1. júni 2026, sa musia zaregistrovať do 30 dní od začatia činnosti.
AML nie je okrajová povinnosť
Novela AML zákona ukazuje, že štát chce mať presnejší prehľad o povinných osobách a rýchlejšiu komunikáciu pri rizikových situáciách. Pre externých účtovníkov to znamená viac dôrazu na systém, dokumentáciu a reálne poznanie klienta.
Nestačí mať vzorovú smernicu, ktorú nikto nepoužíva. Účtovník musí vedieť preukázať, že klienta identifikoval, posúdil riziko, zisťoval konečného užívateľa výhod, sleduje neobvyklé operácie a vie, ako postupovať pri podozrení.
Najväčšou zmenou pre rok 2026 je povinná registrácia v systéme FSJ. Najväčším praktickým dopadom je však potreba mať AML proces nastavený tak, aby fungoval aj v bežnej účtovníckej praxi. Nie až vtedy, keď príde kontrola alebo problémový klient.