Spoločnosť s ručením obmedzeným je obchodnou spoločnosťou, ktorá má kapitálový charakter, nakoľko jej hlavným znakom je tvorba základného imania prostredníctvom povinných vkladov spoločníkov.
Spoločnosť s ručením obmedzeným má zákonnú povinnosť vytvárať orgány, ktoré riadia činnosti spoločnosti, pričom každý orgán plní určité úlohy a má zároveň aj povinnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným je právnickou osobou, preto jednotlivé činnosti v mene spoločnosti môžu vykonávať len a jedine fyzické osoby.
Spoločnosť s ručením obmedzeným má povinnosť vytvárať len dva orgány, a to:
1. valné zhromaždenie a
2. štatutárny orgán – konateľ
V bežnej a laickej praxi dochádza veľakrát k zamieňaniu pojmov konateľ a spoločník s.r.o. Dôvodom tohto zamieňania je, že konateľom s.r.o. môže byť aj spoločník danej spoločnosti to znamená, že konateľ a spoločník je tá istá osoba, ale zároveň konateľom spoločnosti môže byť aj iná osoba ako spoločník.
Konateľ s.r.o.
Konateľ spoločnosti je štatutárnym orgánom, ktorý disponuje tzv. konateľským oprávnením čo znamená, že má oprávnenie konať vo všetkých veciach spoločnosti.
V zmysle Obchodného zákonníka konateľom s.r.o. môže byť len fyzická osoba. Fyzická osoba sa stáva konateľom, dňom, ktorý je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia. Vznik funkcie nie je podmienený zápisom do Obchodného registra.
Ak má spoločnosť viac ako jedného konateľa, každý konateľ je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne, ak spoločenská zmluva neustanoví inak.
Konateľ zastupuje spoločnosť navonok, zastupuje ju vo vzťahu k iným štátnym orgánom, inštitúciám a pod. Konateľ v mene s.r.o. zabezpečuje obchodné činnosti, uzatváranie zmlúv atď.
Povinnosti konateľa s.r.o.
Konateľovi zo svojho postavenia ako štatutárneho orgánu vyplývajú viaceré povinnosti. Je povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Ak pri výkone svojej funkcie konateľ spôsobí spoločnosti škodu porušením svojich povinností, zodpovedá za ňu spoločnosti, ktorá ju môže od neho vymáhať.
Zodpovednosť konateľa za škodu je objektívna, teda bez ohľadu na to, či škodu zavinil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Ak je raz preukázaný vznik škody spôsobený tým, že konateľ porušil svoje povinnosti, zodpovedá konateľ celým svojím majetkom. V prípade, že by konateľ bol zamestnancom s.r.o., za škodu by nezodpovedal celým majetkom, ale len limitovane.
Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, ďalej viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
Vo vzťahu k valnému zhromaždeniu majú konatelia hneď niekoľko povinností. Musia mu predkladať na schválenie:
riadnu individuálnu účtovnú závierku;
mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku;
návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami;
výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu (ak to ukladá osobitný zákon)
Konatelia musia zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov. Pri výkone svojej funkcie nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Jednou z najdôležitejších povinností konateľa je dodržiavanie zákazu konkurencie. Porušenie zákazu konkurencie predstavuje pre spoločnosť oprávnenie, ktorým môže od konateľa požadovať, aby vydal prospech z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie, alebo previedol tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť.
Odmena konateľa
Konateľ vykonáva funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie, ktorá je osobitnou formou mandátnej zmluvy. Zmluva o výkone funkcie musí byť uzatvorená písomne, zmluvu musí schváliť valné zhromaždenie alebo jediný spoločník a takisto sa vyžaduje aj schválenie odmeny konateľa. Akákoľvek odmena konateľa sa považuje za príjem a zákon o sociálnom poistení pozerá na konateľa ako na zamestnanca s tým spojenými odvodovými povinnosťami. Z pohľadu výšky odvodov však nie je jedno, či sa odmena vypláca pravidelne alebo nepravidelne.
Ak má konateľ v zmluve o výkone funkcie stanovené, že mu neprislúcha žiadna odmena, konateľ má status samoplatiteľa, čo znamená, že si sám musí sám platiť do zdravotnej poisťovne minimálne poistné.
Konateľ však môže mať so spoločnosťou uzatvorený aj pracovný pomer. V takom prípade má konateľ so spoločnosťou uzatvorenú nielen mandátnu zmluvu, resp. zmluvu o výkone funkcie, ale aj pracovnú zmluvu v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. V tomto prípade sa na jeho činnosť zamestnanca viažu ustanovenia Zákonníka práce, a tak na neho platia aj sadzby minimálnych mzdových nárokov. Odmena konateľa aj mzda podliehajú sociálnemu a zdravotnému poisteniu, ako aj dani z príjmu.
Konateľ ako zamestnanec má rovnako nárok na zabezpečenie stravy, pitného režimu a cestovných náhrad tak, ako ostatní zamestnanci.
Spoločník v s.r.o.
Spoločník s.r.o. je osoba, ktorá má právo podieľať sa na zisku spoločnosti a môžeme ho tiež nazývať aj majiteľom spoločnosti. Základné imanie s.r.o. tvoria vklady spoločníkov a môže ju založiť 1 až 50 spoločníkov. Súčet vkladov všetkých spoločníkov musí byť najmenej 5 000 eur a hodnota vkladu každého z nich musí byť aspoň 750 eur.
Vklad spoločníka tvorí priamo základné imanie spoločnosti. Spoločník má povinnosť splatiť svoj vklad najneskôr do 5 rokov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V opačnom prípade je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej výšky vkladu. Výška obchodného podielu spoločníka sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak si spoločníci v spoločenskej zmluve neurčili inak.
Práva a povinnosti spoločníka
Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom, ktorý je uvedený v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku spoločnosti v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, pričom sa spoločníci môžu dohodnúť na úprave tohto pomeru a podiely zo zisku vyplácať na základe tejto dohody.
Spoločníci na valnom zhromaždení rozhodujú o spoločnosti. Môžu zmeniť obchodné meno spoločnosti, jej sídlo, odvolať/vymenovať konateľov, rozšíriť predmet podnikania spoločnosti, schvaľujú účtovné závierky, schvaľujú prevod obchodného podielu a podobne.
Odmena spoločníka
Zdaňovanie dividend má od 1.1.2017 nové pravidlá a novelou zákona bola zavedená daň. Z podielu na zisku, ktorý bol vytvorený v roku 2017 a neskôr na neplatia zdravotné ani sociálne odvody.
Vhodnou voľbou je byť spoločníkom a zároveň konateľom bez nároku na odmenu a bez statusu zamestnanca. Peniaze zo spoločnosti si následne vypláca spoločník ako podiel na zisku.
V takom prípade bude spoločník platiť:
daň z príjmov 7%, resp. 35%, ak ide o zisk dosiahnutý za zdaňovacie obdobie od 1.1.2017 a neskôr
zdravotné poistenie vo výške 14% z vymeriavacieho základu, ak ide o zisk dosiahnutý za zdaňovacie obdobie 2011 – 2016
Konateľ a spoločník s.r.o. a evidencia na úrade práce
Od 1. januára 2016 nadobudla účinnosť novela zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorá obmedzila resp. úplne zakázala evidenciu konateľov ako aj spoločníkov s.r.o. na úrade práce. Podľa § 5 zákona o službách zamestnanosti, konateľ a spoločník s.r.o. je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu.
Výnimkou je konateľ a spoločník s.r.o., ktorí boli v postavení zamestnanca a ako zamestnanci poberali mzdu. Ak nepresiahla zákonom stanovenú hranicu 75 % zo sumy životného minima pre jednu fyzickú osobu, môžu byť od 1.1.2016 evidovaní na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie.
Z uvedeného vyplýva, že konateľ s.r.o., ktorý nepoberá za výkon svojej funkcie žiadny príjem, ako aj spoločník s.r.o., ktorý si nevypláca podiel na zisku nemôže byť zaradený do evidencie na úrade práce.