Na Slovensku je zaplatených neskoro 27 % faktúr
Len 73% faktúr bolo minulý rok u nás uhradených načas. Uvádza to každoročná štúdia European Payment Practices inkasnej spoločnosti EOS KSI, ktorá skúmala firmy v 17 štátoch Európy (na Slovensku sa zapojilo vyše 200 firiem).
Slovensko sa ocitlo na chvoste spolu s Gréckom a Rumunskom, kde je uhradených načas 74 % a Veľkou Britániou so 75 % faktúrami zaplatenými načas.
Naopak, najlepšia platobná disciplína je v Dánsku, ktoré bolo do prieskumu zaradené po prvýkrát. Faktúry sú zaplatené načas až v 85 % prípadoch. Nasleduje Nemecko, Švajčiarsko a Španielsko s 82%.
V porovnaní s minulými rokmi sa platobná disciplína zlepšuje. V roku 2014 bolo uhradených s omeškaním 25 % platieb, minulý rok už len 21 %. Podarilo sa tiež znížiť počet dní splatnosti faktúr, ktorá bola v roku 2018 v priemere 34 dní oproti 37 dňom v roku 2014. Znižuje sa tiež percento nevymožiteľných úhrad, ktoré kleslo o 1 %.
Za neskorými úhradami sú problémy s cash flow aj ľudské zlyhania
Neskoré platby v Európe sú stále problémom a priemerne každá 5. faktúra je uhradená s omeškaním. Štúdia ukázala, že firemní zákazníci majú horšiu platobnú disciplínu než koncoví. Najhoršie sú na tom Slovinci s 30 %, no v tesnom závese s 27 % je trojica štátov Slovensko, Rumunsko a Grécko.
Respondenti uvádzajú, že kým pri koncových zákazníkoch je najväčším problémom včasných úhrad cash flow, s ktorým má problém 59 % z nich. Pri firemných má 56 % problém s omeškaním úhrad od iných obchodných partnerov. Ďalšie spomenuté dôvody sú technického charakteru, problém s fakturačnými procesmi alebo organizačné dôvody. Konateľ spoločnosti EOS KSI Slovensko Michal Šoltes povedal: "Nie je to len tým, že firma sa nenachádza v dobrej finančnej kondícii, hrozí jej insolventnosť alebo že radšej využíva svoje zdroje na investovanie než uhrádzanie vlastných záväzkov. Často býva dôvodom aj ľudský faktor ako zábudlivosť či zámer neplatiť včas.”
Neskoré úhrady môžu byť pre firmu likvidačné
Dôsledky zlej platobnej disciplíny znamenajú pre firmy existenčné riziko. Chýbajúce peniaze, ktoré mali byť použité na financovanie ďalšieho rastu firmy, môžu dostať firmu do neschopnosti splácať svoje vlastné záväzky.
Najčastejšie dôsledky zlej platobnej disciplíny sú strata zisku a problémy s likviditou. Aj keď oproti roku 2017 došlo k miernemu zlepšeniu, 42 % firiem zo štúdie potvrdila nižší zisk, 38 % bojovalo s cash flow problémami a 32 % firiem by dostalo vyššie úrokové sadzby. 44 % slovenských firiem potvrdilo stratu zisku ako následok zlej platobnej disciplíny.
Riziko existenčných problémov firiem v Európe tiež kleslo, no napriek tomu 14 % spoločností pociťovalo obavy z insolvencie. Na Slovensku pociťuje obavy zo svojej budúcej existencie len 9 % firiem.
Ďalšie čítanie: Finančná analýza podniku zistí finančné zdravie firmy
Ako zvýšiť šancu zinkasovania vašich pohľadávok?
Problém platobnej neschopnosti vytvára začarovaný kruh, ktorý môže spôsobiť problémy aj zdravej firme. Vzniká tak druhotná platobná neschopnosť, kedy dobre fungujúca firma začne mať problémy uhrádzať svoje záväzky kvôli pohľadávkam od svojich odberateľov. Na riešenie tohto problému a lepší manažment pohľadávok máte niekoľko možností.
Vyžiadajte si platbu vopred
Pri obchodovaní s novým partnerom je ako forma ochrany pred nezaplatením vyžadovaná platba vopred ešte pred dodaním tovaru alebo služby, najčastejšie formou zálohovej faktúry. Nie je oficiálnou faktúrou, ale dokumentom s pokynmi k platbe. Zálohová faktúra môže byť vystavená na celú sumu alebo časť sumy za tovar alebo službu, ktorá bude po jej úhrade dodaná.
Poistenie pohľadávok
Na Slovensku existuje niekoľko firiem, ktoré za vás preveria bonitu odberateľa a umožňujú poistiť inkaso pohľadávky. Poistenie pohľadávok vás ochráni pred prípadnými problémami, ktoré spôsobia neuhradené faktúry. Spoločnosť dôkladne posúdzi každého odberateľa, aj takého, ktorý sa aktuálne javí ako bezproblémový, a upozorní na prípadné finančné riziká.
Vymáhanie pohľadávok
Jednou z možností, ako ušetriť čas, ktorý venujete na vymáhanie dlhov je outsourcovanie tejto činnosti na externú inkasnú spoločnosť. Podľa štúdie European Payment Practices, na Slovensku využíva tieto služby 42 % firiem. Vymáhanie pohľadávok inkasnými spoločnosťami má pozitívne výsledky v celej Európe a dokáže firmám priniesť naspäť až 10 % celkových príjmov.
70 %, ktoré využívajú inkasné spoločnosti súhlasia, že táto spolupráca zlepšuje platobnú disciplínu nielen firemných zákazníkov ale aj koncových. Inkasované pohľadávky firmy podľa štúdie ďalej používajú na splatenie svojich vlastných dlhov a do vytvárania nových pracovných pozícií.
Faktoring a forfaiting
Jedným zo spôsobov financovania pohľadávok je ich postúpenie faktoringovej alebo forfaitingovej spoločnosti (väčšinou banka alebo špecializovaná inštitúcia).
Faktoring je odstúpenie krátkodobých pohľadávok, ktorých hodnota je znížená o diskont. Faktoringová spoločnosť na seba preberie všetky riziká, ktoré súvisia s pohľadávkou a vám za postúpenie pohľadávky v priebehu niekoľkých dní zaplatí časť z nej. Zvyšné peniaze dostanete, keď dlžník všetky svoje záväzky. Za túto službu si faktoringová spoločnosť určuje poplatky, ktoré závisia od rizikovosti pohľadávky, spracovanie a správu pohľadávky.
Forfaiting najčastejšie využívajú firmy v medzinárodnom obchode. Forfaiting je odkupovanie stredodobých a dlhodobých pohľadávok zo zahraničia, ktoré sú zaistené bankovou zárukou alebo zmenkou. Nominálna hodnota týchto pohľadávok býva vyššia. Rovnako ako pri faktoringu, aj forfaitingová spoločnosť preberá všetky riziká, ktoré súvisia s pohľadávkou a za svoje služby si účtuje poplatky. Tie zohľadňujú nielen rizikovosť, ale aj splatnosť pohľadávky, nominálnu hodnotu a správu pohľadávky.
Platobná neschopnosť z pohľadu daní
Neuhradené záväzky ovplyvňujú základ dane za príjmu dlžníka aj veriteľa.
Pre veriteľa je pohľadávka (aj neuhradená) okamžitý zdaniteľný výnos, ktorý musí zdaniť. Pri neuhradenej pohľadávke zdaňuje výnos, ktorý ešte reálne nezinkasoval a tovar uhrádza zo svojich prostriedkov.
Vznikal tak nepríjemný paradox, ktorý zmenila novela zákona o dani z príjmov z roku 2014. Pred touto úpravou, dlžník, ktorý neuhradil záväzok získal tovar bez toho, aby zaň zaplatil a vznikol mu daňový náklad, ktorý ešte znížil jeho základ dane.
Veriteľ tak prišiel o tovar a zaplatil vyššiu daň, zatiaľ čo dlžník získal tovar, nič neminul a platil nižšiu daň z príjmu.
Novela zákona upravila postupné zahrňovanie neuhradených záväzkov alebo ich časti do základu dane. Suma, o ktorú musí dlžník navýšiť svoj základ dane závisí od času, ktorý uplynul od dohodnutej doby splatnosti:
- najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako 360 dní,
- predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako 720 dní,
- predstavovalo v úhrne najmenej 100% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku uplynula doba dlhšia ako 1080 dní.
Ak dlžník požiada o predĺženie lehoty splatnosti, stále platí pôvodná lehota, dohodnutá pri vzniku záväzku a percento zvýšenia základu dane o neuhradený záväzok sa počíta podľa nej. Vďaka tejto úprave boli dodanené aj staršie záväzky.