Rokovania tripartity dopadli neúspešne a nedohodli sa na finálnej výške minimálnej mzdy. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny preto podľa § 7 ods. 5 zákona o minimálnej mzde predložilo na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, ktoré navrhuje upraviť výšku minimálnej mzdy od 1. januára 2020 na 580 eur.
Vývoj minimálnej mzdy na Slovensku za posledných 10 rokov
Ekonomická situácia sa každým rokom na Slovensku mení, preto sa menila aj výška minimálnej mzdy o niekoľko percent. Odzrkadľuje ekonomický vývoj a prihliada na rôzne makroekonomické faktory. Zákon o minimálnej mzde určuje nielen výpočet minimálnej mzdy, ale aj postup určenia. Vychádza z predpokladu, že sa dohodnú všetci sociálni partneri. Ak k dohode nedôjde, jej výšku stanovuje nariadenie vlády, ktoré prekladá Ministerstvo práce.
Rok | Suma minimálnej mzdy | Minimálna hodinová mzda |
---|---|---|
2020 | 580 € | 3,333 € |
2019 | 520 € | 2,989 € |
2018 | 480 € | 2,759 € |
2017 | 435 € | 2,50 € |
2016 | 405 € | 2,328 € |
2015 | 380 € | 2,184 € |
2014 | 352 € | 2,023 € |
2013 | 337,70 € | 1,941 € |
2012 | 327,20 € | 1,880 € |
2011 | 317 € | 1,822 € |
2010 | 307,70 € | 1,768 € |
Zdroj údajov: minimalnamzda.sk, Inšpektorát práce
Zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur zo súčasných 520 eur bude najvyšším za posledných 17 rokov, až o 11,5 %.
Aké mzdové veličiny ovplyvní vyššia minimálna mzda?
Zvýšenie minimálnej mzdy neznamená len viac peňazí pre zamestnancov. Jej výška je totiž naviazaná na ďalšie mzdové veličiny, ovplyvňuje odvodové zaťaženie zamestnancov a zamestnávateľov, minimálne mzdové nároky podľa stupňa náročnosti práce, príplatky, priemernú mzdu na výpočet PN alebo daňový bonus na dieťa.
Minimálna mzda podľa stupňa náročnosti práce
Podľa § 120 Zákonníka práce, ak u zamestnávateľa nie je dohodnuté odmeňovanie za prácu v kolektívnej zmluve, musí zamestnancovi poskytnúť aspoň mzdu v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre konkrétny stupeň náročnosti práce.
Stupeň | Koeficient minimálnej mzdy | Minimálna mzda od 1.1.2020 |
---|---|---|
1 | 1,0 | 580 € |
2 | 1,2 | 696 € |
3 | 1,4 | 812 € |
4 | 1,6 | 928 € |
5 | 1,8 | 1044 € |
6 | 2,0 | 1160 € |
Príplatky za čas pracovnej pohotovosti
Príplatok za čas pracovnej pohotovosti závisí od toho, či sa zamestnanec zdržuje na pracovisku, alebo dohodnutom mieste, kde je pripravený v prípade potreby na výkon práce.
Pracovná pohotovosť, kedy je zamestnanec na mieste výkonu práce, no reálne nepracuje, sa považuje za pracovný čas. Za každú hodinu takejto práce mu podľa § 96 ods. 3 Zákonníka práce patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy, čiže 2,989 €.
Ak sa zamestnanec nachádza na dohodnutom mieste pripravený na výkon práce, no nepracuje, sa nepovažuje za pracovný čas. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti mu patrí náhrada najmenej 20 % z minimálnej hodinovej mzdy, čiže 0,597 €.
Príplatky za prácu v noci
Po druhej fáze novely Zákonníka práce, ktorá vstúpila do platnosti 1.5.2019, sa zvýšili náhrady za nočnú prácu.
- Nerizikové pracovné pozície majú nárok na príplatok najmenej 40 % z minimálnej hodinovej mzdy, čo je vo výške 1,195 €.
- Ak je vaša práca označená ako riziková, máte nárok na príplatok najmenej 50% z minimálnej hodinovej mzdy, a teda 1,494 €.
Zamestnanci, ktorí pracujú prevažne v noci môžu mať v pracovnej zmluve dohodnutý nižší príplatok, najmenej však vo výške 35 % z minimálnej hodinovej mzdy, čiže 0,965 €. Nižší príplatok je možné upraviť iba vo firmách, kde nepôsobia odbory a mala v minulom roku menej ako 20 zamestnancov.
Príplatok za prácu v sobotu a nedeľu
Za prácu v sobotu má zamestnanec nárok na príplatok najmenej 50 % z minimálnej hodinovej mzdy, čiže 1,494 €.
Príplatok je možné upraviť v pracovnej zmluve, ak zamestnanec pracuje v sobotu pravidelne, no jeho výška je minimálne 45 % z minimálnej hodinovej mzdy, čiže 1,345 €.
Za prácu v nedeľu zamestnancovi patrí príplatok vo výške 100 % z minimálnej hodinovej mzdy, čiže 2,989 €.
Aj nedeľný príplatok je možné znížiť v pracovnej zmluve, ak zamestnanec pravidelne pracuje v nedeľu. Jeho najnižšia výška je 90 % z minimálnej hodinovej mzdy, teda 2,690 €.
Príplatok za prácu v rizikovom prostredí
Zamestnanec na pracovnej pozícii, ktorú úrad verejného zdravotníctva zaradil do 3. a 4. kategórie rizikovosti, má nárok na príplatok vo výške 20 % hodinovej minimálnej mzdy, teda najmenej 0,597 €.
Odmeňovaniu sa venuje náš kurz Mzdy a personalistika. Pozrite si detailnú osnovu kurzu, termíny a ceny.
Priemerná mzda na pracovnoprávne účely
Priemerný zárobok je potrebný na určenie náhrad za mzdu. Ak má zamestnanec nižší priemerný zárobok ako je minimálna mzda, zamestnávateľ mu tento rozdiel dorovná.
Daňový bonus na dieťa
Pre uplatnenie daňového bonusu na dieťa v daňovom priznaní, musí daňovník vykázať príjmy vo výške minimálne 6-násobku minimálnej mzdy. Od roku 2020 bude musiť rodič zarobiť viac, aby získal daňovú úľavu na svoje deti, konkrétne je to suma 3480 €.
Tip na čítanie: Daňový bonus na dieťa a na zaplatené úroky: Kedy sa vypláca?
Bude sa v roku 2021 určovať minimálna mzda po novom?
Po septembrovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady predložil Smer-SD do parlamentu návrh novely zákona č. 663/2007 o minimálnej mzde, ktorý navrhuje, aby sa minimálna mzda určovala automaticky.
Základnou veličinou pre výpočet výšky minimálnej mzdy bude priemerná hrubá mzda v hospodárstve, ktorú zverejňuje Štatistický úrad. Od roku 2021 by minimálna mzda mala byť určená ako 60 % z výšky priemernej hrubej mzdy spred 2 rokov.
Stále však bude platiť, že prednosť pri určovaní minimálnej mzdy má dohoda medzi sociálnymi partnermi. Ak sa nedohodnú do konca augusta, uplatní sa automatický vzorec.
Ak by táto situácia v roku 2021 nastala, čo je vysoko pravdepodobné, minimálna mzda by sa mohla dostať na výšku 653 eur.
Novela zákona sa stretla s nesúhlasom Združenia miest a obcí Slovenska a zamestnávateľskými zväzmi. Naopak, Smer-SD tvrdí, že odborári návrh odsúhlasili. Predložený návrh je možné ešte pripomienkovať, pretože na finálnom vzorci výpočtu sa strany stále nedohodli.
S prichádzajúcim spomalením rastu ekonomiky svoje obavy s týmto spôsobom úpravy minimálnej mzdy vyjadrili ekonomickí analytici, aj Národná banka Slovenska.
NBS sa obáva dopadov na zamestnanosť a ohrozenie konkurencieschopnosti predovšetkým v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Túto obavu potvrdil pre sme.sk Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu INESS: “Slovensko má tiež extrémne vysoké regionálne rozdiely. Razantné zvyšovanie minimálnej mzdy je o to nebezpečnejšie.”
Na konečné znenie novely zákona si ešte budeme musieť počkať.