Kto používa výstupy z finančnej analýzy?
Informácie o aktuálnej finančnej situácii podniku a jej vývoji sú dôležité pre mnohé subjekty, ktoré s podnikom prichádzajú do kontaktu. Medzi hlavných užívateľov patrí určite vedenie spoločnosti, ktoré tento zdroj informácii využíva na skvalitnenie procesu riadenia a strategické rozhodovanie.
Výsledky finančnej analýzy sú rovnako dôležité pre investorov a akcionárov, ktorí sa zaujímajú predovšetkým o ziskovosť a solventnosť spoločnosti.
Dodávatelia, banky a ostatní veritelia sa zaujímajú najmä o likviditu spoločnosť a schopnosť splácať záväzky.
Dôležitou skupinou sú tiež zamestnanci podniku, ktorým ide predovšetkým o ich perspektívu a istotu v zamestnaní. Majú prirodzený záujem na prosperite, hospodárskej a finančnej stabilite spoločnosti.
Informačné zdroje pre finančnú analýzu
Základným vstupom pre finančnú analýzu sú interné zdroje informácii. Pre komplexné posúdenie postavenia podniku na trhu vychádzame tiež z externých informácií z ekonomického okolia, kde patria napríklad informácie plynúce z medzinárodných analýz, Obchodného registra, Registra účtovných závierok, správy Štatistického úradu, burzové správy.
Kľúčovým zdrojom informácií pri spracovávaní finančnej analýzy je účtovníctvo podniku. Účtovná závierka má osobité miesto nakoľko sa do nej premieta celý transformačný proces. Na relatívne malom priestore sa sústreďuje veľa dôležitých informácii, ktoré umožňujú posúdiť celkovú podnikovú výnosnosť, stabilitu a rast.
Pre podniky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva sa účtovná závierka skladá z dvoch výkazov:
- výkaz o majetku a záväzkoch
- výkaz o príjmoch a výdavkoch
Účtovnú závierku podniku účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva tvorí:
- súvaha
- výkaz ziskov a strát
- prehľad peňažných tokov, cash flow
- príloha k účtovnej závierke.
Súvaha je základným účtovným výkazom podniku, ktorý hovorí o tom, aký majetok podnik vlastní a z akých zdrojov je financovaný. Charakterizuje podmienky, za akých sa uskutočňoval transformačný proces podniku.
Obraz o hospodárení podniku za určité obdobie nám poskytuje výkaz ziskov a strát. Tento podklad podáva prehľad o nákladoch, čiže koľko peňazí bolo vydaných behom určitého obdobia a výnosoch, teda koľko peňazí spoločnosť získala z predaja svojich produktov a služieb. Rozdiel medzi nákladmi a výnosmi vytvára zisk alebo stratu. Spolu s prehľadom peňažných tokoch vypovedá o priebehu a výsledkoch transformačného procesu podniku.
Vo výkaze peňažných tokov (alebo aj cash flow) sledujeme zmenu stavu peňažných prostriedkov. Je súčasťou poznámok a sú v ňom zobrazené prírastky a úbytky finančných prostriedkov a rovnako aj dôvody, prečo k nim došlo. Tento výkaz nie je povinný pre všetky podniky. Povinnosť jeho zostavenia majú účtovné jednotky, ktoré sú povinné mať účtovnú závierku overenú audítorom.
Podľa Zákona o účtovníctve sú účtovné jednotky zapísané v obchodnom registri povinné zverejňovať riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku a výročnú správu v registri účtovných závierok. Účtovné jednotky priamo do Registra účtovných závierok nepredkladajú žiadne dokumenty. Účtovné závierky, ako aj ďalšie dokumenty je potrebné doručiť finančnej správe (písomne alebo elektronicky), ktorá dokumenty za účtovnú jednotku do registra uloží.
Úlohy a ciele finančnej analýzy
Medzi základné úlohy finančnej analýzy patrí:
- identifikovať činitele, ktoré sa podieľali na vytvorení aktuálnej finančnej situácie a súčasne stanoviť ich intenzitu,
- poskytovať dôležité a potrebné informácie pre primárnych užívateľov, t.j. akcionárov a ostatných investorov ako aj pre ďalšie skupiny osôb, ktoré majú záujem o takéto informácie týkajúce sa finančného stavu podniku.
Hlavným cieľom finančnej analýzy je podať čo najvernejší obraz o finančnej situácií podniku, o efektívnosti jeho hospodárenia a jeho postavení na trhu. Zmyslom je posúdiť finančné zdravie organizácie, identifikovať slabé miesta a na základe toho prijať závery užitočné pre rozhodovanie manažmentu. Finančne zdravý podnik je schopný v danom okamihu napĺňať zmysel svojej existencie v podmienkach trhovej ekonomiky. Takýto podnik vykazuje dostatočnú ziskovosť a primerané krytie rizík a možno u neho predpokladať, že v blízkej dobe nedôjde k platobnej neschopnosti či predĺženiu.
Základné členenie finančnej analýzy
Medzi najbežnejšie typy finančnej analýzy patrí analýza vertikálna a horizontálna. Horizontálna a vertikálna analýza sa navzájom prelínajú, medzi sebou dopĺňajú, a tak tvoria celkový obraz o stave podniku.
Vertikálna analýza zahŕňa skúmanie rôznych zložiek účtovných výkazov „zhora nadol“. Jej podstatou je teda práca s údajmi usporiadanými v stĺpci. Umožňuje získať informácie o majetkovej a finančnej štruktúre podniku a o štruktúre nákladov a výnosov. Vertikálna analýza sa pozerá na jednotlivé položky výkazu vzťahom k inej veličine. Príkladom môže byť skúmanie podielu zásob na celkovom majetku podniku.
Pri horizontálnej analýze sa vzájomne porovnávajú finančné údaje za niekoľko rokov a sledujú sa ich zmeny v čase. Je založená na práci s údajmi usporiadanými do riadku. Na základe takejto analýzy vieme identifikovať dôležité trendy a určiť, či spoločnosť rastie alebo upadá.
Z časového hľadiska rozlišujeme finančnú analýzu ex post, ktorej cieľom je zhodnotenie súčasnej situácie a identifikovanie príčin, ktoré ju ovplyvnili. Pôsobí ako spätná informácia o tom, aké výsledky podnik dosiahol v jednotlivých oblastiach. Tieto dosiahnuté výsledky už nemožno ovplyvniť, poskytujú však dôležité informácie pre budúce rozhodovanie.
Finančná analýza ex ante je orientovaná do budúcnosti. Snaží predikovať budúcu finančnú spôsobilosť analyzovaného podniku. Predvídaním vývoja a zistením predpokladu nežiaducich tendencií dokáže urobiť potrebné zásahy na odvrátenie negatívneho stavu včas.
Finančnú analýzu môžeme rozlišovať aj podľa toho, do akej miery či hĺbky sa vykonáva. Na základe takéhoto delenia rozoznávame komplexnú, alebo tiež úplnú finančnú analýzu, kde analyzujeme všetky oblasti podniku a všetky vzťahy. Druhým typom je parciálna, alebo tiež čiastočná finančná analýza, pri ktorej analyzujeme iba určitú oblasť podnikovej činnosti, v ktorej sa objavili nedostatky.
Metódy finančnej analýzy
Analyzovať finančnú situáciu podniku je možné s použitím mnohých metód. Podstatou všetkých metód finančnej analýzy sú finančné ukazovatele. Ako uvádza Matisková D. a Šebej P. vo svojej publikácii “Finančná analýza v praxi”, metódy finančnej analýzy môžeme rozdeliť podľa teoretického a metodického základu na:
1) Elementárne metódy, a to konkrétne analýzu:
- stavových ukazovateľov
- rozdielových ukazovateľov
- tokových ukazovateľov
- pomerových ukazovateľov
- modelov na báze pomerových ukazovateľov
- sústav ukazovateľov
2. Vyššie metódy, ktoré zahŕňajú riešenia úloh, kvantifikácie rizík a príležitostí, atď.
Podstatnú časť tejto skupiny metód tvoria matematicko-štatistické metódy, kde zaraďujeme:
- Bodové odhady
- Štatistické testy
- Korelačné koeficienty
- Regresná analýza
- Diskriminačná analýza
- Analýza rozptylu
Podrobnejšie sa v článku budeme venovať najčastejšie používanou metódou finančnej analýzy, ktorou sú finančné pomerové ukazovatele.
Metóda finančných pomerových ukazovateľov zahŕňa zhodnotenie výkonnosti a finančného zdravia spoločnosti pomocou údajov z aktuálnej a historickej účtovnej závierky. Ide o kvantitatívnu metódu, pri ktorej získavame prehľad o likvidite spoločnosti, prevádzkovej efektívnosti a ziskovosti porovnaním informácií obsiahnutých v účtovníctve. Pomerová analýza je základným kameňom fundamentálnej analýzy.
Pomerové ukazovatele sú rozdeľujeme do piatich skupín, a to konkrétne:
- likvidita
- aktivita
- zadlženosť
- rentabilita
- trhová hodnota podniku
Schopnosť podniku hradiť záväzky sú vyjadrené prostredníctvom ukazovateľov likvidity. Platobná schopnosť je ovplyvnená predovšetkým štruktúrou majetku a primeraným a pravidelným prítokom finančných prostriedkov. Od štruktúry majetku súvisí jeho schopnosť premeny z danej podoby na peniaze, ktorými môžeme tieto záväzky vyrovnať.
Celková efektívnosť podniku sa hodnotí prostredníctvom ukazovateľov rentability. Tieto ukazovatele vyjadrujú schopnosť podniku dosahovať primeraný zisk pomocou kapitálových vstupov alebo aj celkovú výnosnosť podniku.
Úroveň využitia majetku alebo aj schopnosť podniku využívať vložené prostriedky vyjadrujú ukazovatele aktivity. Primerané využitie majetku je podmienkou pre stabilnú finančnú situáciu.
Schopnosť podniku splácať svoje dlhy vyjadrujú ukazovatele zadlženosti, ktoré tiež slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov spoločnosti. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku.
Ukazovatele trhovej hodnoty odzrkadľujú záujem trhu o akcie spoločnosti. Obohacujú finančnú analýzu o pohľad subjektov z externého prostredia, teda investorov, respektíve potenciálnych investorov.
Postup finančnej analýzy
Śtandardný postup finančnej analýzy ako je uvedený v publikácii Finančno-ekonomická analýza podniku (Zalai K. a kol., 2016) pozostáva z logicky a chronologicky súvisiacich a nadväzujúcich krokov:
- Východiskovým krokom je výpočet relatívnych finančných ukazovateľov, ktoré sú zvolené tak, aby umožnili analyzovať rozhodujúce stránky finančnej situácie podniku.
- Následne sa vypočítané podnikové ukazovatele porovnajú s ukazovateľmi iných podnikov. Toto umožní stanoviť polohu podniku na trhu.
- Skúma sa vývoj podnikových ukazovateľov v čase.
- Analyzujú sa vzájomné vzťahy medzi finančnými ukazovateľmi, čím sa poznajú činitele, ktoré dosiahnutú úroveň a vývoj podniku determinovali.
- Vyhodnotí sa úroveň finančnej situácie podniku a navrhnú opatrenia na ďalší postup.
Finančná analýza je neodmysliteľnou súčasťou riadenia podniku. Prostredníctvom nej odhľadujeme skryté rezervy ako aj príležitosti na zvýšenie podnikovej efektívnosti.
Mala by byť teda dôležitou súčasťou rozhodovania každého podniku, nakoľko poskytuje obraz o finančnom stave, efektívnosti hospodárenia a jeho celkovom vývoji.
Prehĺbte si svoje vedomosti a naučte sa hodnotiť zdravie firmy. Prihláste sa na kurz Finančná analýza podniku so skvelým lektorom Martinom Sýkorom.